Týždeň so Svätým Otcom

Vatikán (12. júna, RV) – V sobotu sa Svätý Otec prihovoril spoločenstvu Pápežského francúzskeho seminára v Ríme a vo svojom príhovore hovoril o úlohe formovania kňazov ako o „dôležitom poslaní“, pričom poukázal na zložitosť štúdia a poslanie kňazov v ich budúcom pastoračnom povolaní, keď povedal: „Formácia poskytnutá v seminári je náročná, pretože to bude práve časť Božieho ľudu - ktorý Kristus zachránil a za ktorý položil svoj život - ktorý bude zverený budúcim kňazom. Je dobré, aby seminaristi mali na pamäti, že Cirkev na nich kladie väčšie nároky, pretože sa budú musieť starať o tých, ktorých si Kristus zamiloval. Schopnosti, ktoré sú vyžadované od budúcich kňazov sú veľké: ľudská zrelosť, duchovné vlastnosti, apoštolská horlivosť, intelektuálna vyspelosť... Na dosiahnutie týchto cností, musia byť kandidáti na kňazstvo nielen schopnými svedkami ich vychovávateľov, ale navyše musia od nich ako prví prijať tieto kvality a skúsenosti, aby duchovne rástli. Kto prijíma túto službu a formáciu musí mať na pamäti, že nádej, ktorú dáva iným je v prvom rade nádejou pre neho samého.“

 

Pápež Benedikt XVI. v nedeľu napoludnie sa vo svojom príhovore zameral na slávnosť Najsvätejšej trojice, keď povedal: „ Dnes kontemplujeme Najsvätejšiu Trojicu tak, ako nám ju dal poznať Ježiš. On nám zjavil, že Boh je láska „nie v jednote jednej osoby, ale trojjediný v jedinej podstate“. Je Stvoriteľ a Milosrdný Otec, Jednorodený Syn, večná vtelená Múdrosť, usmrtený a zmŕtvychvstalý pre nás, Duch Svätý, ktorý uvádza všetko do pohybu, vesmír a dejiny k úplnému zavŕšeniu. Boh je všetko a je láskou, láskou najčistejšou, nekonečnou a večnou. Nežije v osamotení, ale je nevyčerpateľným zdrojom života, ktorý sa neustále daruje. Istým spôsobom ho môžeme vytušiť z pozorovania makrokozmu: z našej zeme, z planét, hviezd a galaksií, ako aj z mikrokozmu: z buniek, atómov a zo základných čiastočiek vesmíru. Vo všetkom čo žije je vtlačené „meno“ Najsvätejšej Trojice, pretože všetko pochádza z lásky, smeruje k láske a pohybuje sa z podnetu lásky, samozrejme na rozličných stupňoch vedomia a slobody. „Pane, náš Vládca, aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!“ (Žalm 8,2) – zvoláva žalmista. Ak hovoríme o „jeho mene“, Sväté písmo poukazuje na Boha samého, na jeho opravdivú identitu, identitu, ktorá sa odzrkadľuje v celom stvorení, kde každé bytie, už tým, že existuje poukazuje na transcendentný Princíp, na Život nekonečný a večný, ktorý sa daruje a ktorý možno vyjadriť jedným slovom: Láska. „V ňom – ako hovorí apoštol Pavol na Aeropágu v Aténach – žijeme, hýbeme sa a sme“ (Sk 17,28). Najsilnejší znak toho, že sme obrazom Najsvätejšej trojice je, že iba láska nás robí skutočne šťastnými, pretože žijeme, aby sme milovali a boli milovaní. Ak by sme použili analógiu z biológie, mohli by sme povedať, že každá ľudská bytosť nesie v sebe „genóm“, teda hlbokú stopu Najsvätejšej trojice, Boha, ktorý je láskou.



Pápež Benedikt XVI. sa v pondelok prihovoril biskupom Venezuely, ktorí sú vo Vatikáne na úradnej návšteve Ad limina apostolorum. Ako im Svätý Otec povedal, situácia v ich krajine je ťažká, pričom dodal: „Oceňujem vaše úsilie pri šírení svetla Evanjelia v udalostiach tak veľkého významu, ktoré sa týkajú vašej krajiny pri šírení kresťanských hodnôt, pri hľadaní spoločného dobra, harmónie a sociálnej stability, ale pohľad Cirkvi je potrebné upierať ešte vyššie k Darcovi pokoja, k tomu Bohu, ktorý nás miloval a miluje nás až do konca. „Výzvy, ktorým musíte čeliť pri vašej pastoračnej práci sú stále početnejšie a zložitejšie a v posledných rokoch ešte poznačené aj ťažkou ekonomickou svetovou krízou. Ale táto ťažká chvíľa je zároveň aj dôvodom rastu v nádeji.“



Svätý Otec vo svojej stredajšej katechéze počas generálnej audiencii sa zameral na vplyvného katolíckeho mysliteľa Johna Scota Erigena z karolínskeho obdobia, ktorý sa narodil v Írsku, no neskôr odišiel do Francúzska, kde strávil 30 rokov. Na žiadosť byzantského cisára Michala III. preložil do latinčiny práce Pseudo-Dionýza a pridal k ním aj vlastný komentár. Ako prvý tak predstavil myšlienky gréckeho neoplatonizmu v intelektuálne založenej západnej Európe, ktoré vo veľkej miere ovplyvnili kresťanskú teológiu, keď povedal: „Erigenov záujem o východnú patristickú teológiu, špeciálne tú, ktorú predstavoval Dionýz, ho priviedol k dôkladnému štúdiu jeho diela a jeho prekladu do latinčiny. Podľa Erigena, veriaci hľadá pravdu dovtedy, kým nespočinie v tichej adorácii Boha, na ktorej podstate sa zúčastňujeme prostredníctvom „theosis“ alebo „divinization“, teda prostredníctvom „zbožstvenia“. Vzhľadom na to, že táto skúsenosť nikdy nemôže byť plne vyjadrená slovami, jeho teológia pokračuje teológiou apophasis – teda predovšetkým tvrdením toho, čím Boh nie je. Aj on však tvrdí, že túžba po Bohu je zakotvená v ľudskej prirodzenosti. Sväté Písmo v skutočnosti pripomína človeku túto pravdu, ktorá pôsobila na jeho dušu na počiatku, ale na ktorú sa zabudlo pre prvotný hriech. Čítaním Biblie teda môžeme odhaliť tajomstvo čistej, autentickej kontemplácie Boha. Nuž pokračujme v ceste neustálej premeny, aby bohatstvo Božieho slova získalo miesto v našej každodennej modlitbe a rozjímaní“ – dodal Svätý Otec.



Pápež Benedikt XVI. ako už tradične každý rok, tak aj včera v podvečer, na sviatok Najsvätejšieho Tela a Krvi Kristovej, slávil svätú omšu v Lateránskej bazilike v Ríme so začiatkom o 19.00 hod. Po nej nasledovala procesia k Bazilike Santa Maria Maggiore. Vo svojej homílii sa Svätý Otec prihovoril týmito slovami: „Toto je moje telo, toto je moja krv“ – Drahí bratia a sestry, tieto slová, ktoré Ježiš vyslovil počas Poslednej večere, opakujeme pri každom slávení eucharistickej obety. Počuli sme ich dnes aj v Markovom Evanjeliu a práve dnes, na slávnosť Corpus Domini, zaznievajú s osobitnou silou. Vovádzajú nás do večeradla, pozývajú nás prežiť duchovnú atmosféru tej noci, v ktorej slávil Eucharistiu Pán so svojimi učeníkmi a v tomto tajomstve anticipoval obetu, ktorú zavŕšil ďalší deň na kríži. Sviatosť Eucharistie sa tak stáva anticipáciou a prijatím smrti zo strany Ježiša, ako o tom píše sv. Efrém Sýrsky: Počas večere Ježiš obetoval seba samého a na kríži bol obetovaný od iných (porov. Hymnus o ukrižovaní 3, 1). „Toto je moja krv“. V týchto slovách sa skrýva jasný odkaz na obetný jazyk izraelského národa. Ježiš predstavuje seba samého ako opravdivú a definitívnu obetu, v ktorej sa uskutočňuje odčinenie za hriechy, ktoré v obradoch Starého zákona, nebolo nikdy naplno zavŕšené. Po tejto vete nasledujú ďalšie dve veľmi významné. Ježiš Kristus hovorí, že jeho krv je „vyliata za mnohých“. – ls -