Benedikt XVI. na slávnosť Najsvätejšieho Tela a Krvi Kristovej

Vatikán (12. júna, RV) – Pápež Benedikt XVI. ako už tradične každý rok, tak aj včera v podvečer, na sviatok Najsvätejšieho Tela a Krvi Kristovej, slávil svätú omšu v Lateránskej bazilike v Ríme so začiatkom o 19.00 hod. Po nej nasledovala procesia k Bazilike Santa Maria Maggiore. Vo svojej homílii sa Svätý Otec prihovoril týmito slovami: „Toto je moje telo, toto je moja krv“ – Drahí bratia a sestry, tieto slová, ktoré Ježiš vyslovil počas Poslednej večere, opakujeme pri každom slávení eucharistickej obety. Počuli sme ich dnes aj v Markovom Evanjeliu a práve dnes, na slávnosť Corpus Domini, zaznievajú s osobitnou silou. Vovádzajú nás do večeradla, pozývajú nás prežiť duchovnú atmosféru tej noci, v ktorej slávil Eucharistiu Pán so svojimi učeníkmi a v tomto tajomstve anticipoval obetu, ktorú zavŕšil ďalší deň na kríži. Sviatosť Eucharistie sa tak stáva anticipáciou a prijatím smrti zo strany Ježiša, ako o tom píše sv. Efrém Sýrsky: Počas večere Ježiš obetoval seba samého a na kríži bol obetovaný od iných (porov. Hymnus o ukrižovaní 3, 1).

„Toto je moja krv“. V týchto slovách sa skrýva jasný odkaz na obetný jazyk izraelského národa. Ježiš predstavuje seba samého ako opravdivú a definitívnu obetu, v ktorej sa uskutočňuje odčinenie za hriechy, ktoré v obradoch Starého zákona, nebolo nikdy naplno zavŕšené. Po tejto vete nasledujú ďalšie dve veľmi významné. Ježiš Kristus hovorí, že jeho krv je „vyliata za mnohých“, čo je pochopiteľný odkaz na Piesne služobníka, ktoré sa nachádzajú v knihe Izaiáš (porov. Kap. 53). Keď Ježiš dodáva slová „krv zmluvy“, zjavuje skutočnosť, že vďaka svojej smrti, stáva sa účinnou zmluva medzi Bohom a jeho ľudom. Starozákonná zmluva bola ustanovená na vrchu Sinai obetovaním zvierat, ako sme to počuli v prvom čítaní, a vyvolený národ, oslobodený z egyptského otroctva, sľúbil zachovávanie všetkých Pánových nariadení (porov. Ex 24,3).

V skutočnosti, Izrael hneď od tej chvíle, tým, že si vytvoril zlaté teľa, sa ukázal neschopným dodržať vernosť božej zmluve, ktorú neskôr zradil ešte mnoho krát. Pán však neporušil svoj prísľub a prostredníctvom prorokov upozorňoval na vnútornú dimenziu zmluvy, pričom ohlásil, že táto zmluva bude vpísaná novým spôsobom do sŕdc svojich verných (porov. Jer 31,33), keď budú ich srdcia premenené Duchom (porov. Ez 36, 25-27). Toto sa udialo počas Poslednej večere, keď so svojimi učeníkmi ustanovil novú zmluvu, ktorú potvrdil nie obetami zvierat, ako to bolo v minulosti, ale svojou vlastnou krvou, ktorá sa stala „krvou novej zmluvy“.

V ďalšej časti svojej homílie Svätý Otec upriamil svoju pozornosť ku kňazom, ktorých si Kristus vyvolil aby spolu s Ním mohli vo svojich životoch prinášať obetu chvály za spásu tohto sveta, pričom zdôraznil, že len vtedy, keď budú kňazi zjednotení s Ježišom, môže ich služba priniesť bohaté duchovné ovocie a stať sa tak zdrojom nádeje prostredníctvom pastoračnej služby. Podobne ako hovorieval svätý Ján Mária Vianney, ktorého si osobitným spôsobom pripomenieme počas nastávajúceho Roka kňazstva, svojim farníkom: „Pristupujte ku svätému prijímaniu....Je pravdou, že nie ste toho hodní, avšak potrebujete to“. S vedomím vlastnej nehodnosti a hriešnosti, sme si však vedomí toho, že sa potrebujeme nasýtiť láskou, ktorú nám Pán ponúka vo eucharistickej sviatosti. Obnovme preto v tento dnešný večer našu vieru v reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii – dodal vo svojej homílii Svätý Otec. – mf, ls –