Očami viery, vedy a kultúry: Svetová ekonomická kríza a dodržiavanie ľudských práv v krajinách sveta

Výročná správa medzinárodnej mimovládnej organizácie Amnesty International, ktorú predstavili 28. mája v New Yorku neznie veľmi pozitívne. Správa o globálnej ekonomike uvádza, že okrem toho, že ekonomická a finančná kríza, ktorá vznikla v najbohatších krajinách planéty, zasiahla neúmerne najmä ekonomiku tých, ktoré sú na ceste rozvoja.
V dnešnej rubrike budeme hovoriť o nielen o výročnej správe, ale aj o organizácii Amnesty International, ktorá sa zameriava na dodržiavanie ľudských práv v jednotlivých krajinách sveta.

História Amnesty International

 
Amnesty International (AI) je medzinárodná mimovládna organizácia, ktorá sa usiluje o presadzovanie ľudských práv zakotvených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a iných medzinárodných dokumentoch v celom svete.
Organizácia vznikla v roku 1961 vďaka londýnskemu právnikovi Petrovi Benensonovi, ktorý sa v tom období dozvedel z miestnych novín London Observer o portugalských študentoch, ktorých zatkli len kvôli tomu, že si v reštaurácii pripili na slobodu. Toho podnietilo na to, že v spomínaných novinách zahájil jednoročnú kampaň s názvom „Výzva za amnestiu 1961“. V tejto tzv. výzve žiadal Benenson prepustenie všetkých ľudí, ktorých väznili za ich nenásilné vyjadrenie svojej viery, presvedčenie, farbu pleti, rasy alebo pôvodu a Benenson ich oprávnene nazval „väzňami svedomia“. Nielen on sám začal písať listy vládnym predstaviteľom krajín, aby sa o týchto utláčaných ľudí začali zaujímať, ale prostredníctvom kampane povzbudzoval aj iných ľudí, aby bojovali proti porušovaniu ľudských práv a akejkoľvek diskriminácii. Kampaň mala úspech a rozšírila sa do rôznych krajín a koncom roka 1961 sa tak z pôvodnej kampane stala organizácia.

Cieľ a hlavná myšlienka Amnesty International

 
Myšlienka Petra Benensona sa stala aj hlavným cieľom organizácie: chrániť základné ľudské práva, ktoré presahujú národné, kultúrne, náboženské a ideologické hranice. Okrem toho organizácia pracuje na zabezpečení urýchlených a spravodlivých súdnych procesoch pre všetkých väzňoch, na ukončení mučenia a popráv, usiluje sa o zrušenie trestu smrti, zastavenie násilia páchaného na ženách, či spravodlivosti vo vojne proti terorizmu.

Výročná správa 2009 Amnesty International

Výročná správa 2009 Amnesty International z 28. mája poukazuje na súčasný stav ľudských práv v 157 krajinách sveta v roku 2008. Správu predstavila súčasná generálna tajomníčka Irene Khanová slovami: „Svet stojí na sociálnej, politickej a ekonomickej časovanej bombe, ktorú zhoršuje kríza ľudských práv.“

 
V správe sa uvádza, že po 11. septembri 2001 bola téma ochrany ľudských práv zaradená na druhé miesto za vojnu terorizmu. Dnes sa opäť hlási ku slovu v súvislosti s globálnou ekonomickou krízou, za ktorou sa skrýva obrovská kríza ľudských práv. Miliardy ľudí na celom svete trpia neistotou, nespravodlivosťou a ponižovaním. Kríza, ktorá postihuje obyvateľov so sebou prináša nedostatok potravín, práce, pitnej vody, strechy nad hlavou. Medzi najväčšie príklady možno zaradiť aj upieranie základného práva na dôstojný život u domorodého obyvateľstva v Brazílii, Mexiku a Indii. Zvýšenie cien najzákladnejších potrieb – potravín – tak len prehlbuje chudobu vo svete.

Christine Weiseová z Amnesty International v Taliansku o porušovaní ľudských práv

Christine Weiseová z Amnesty International pre Taliansko upozorňuje na krajiny, kde ešte stále neexistuje žiadna azylová procedúra, kde ľudia podstupujú muky a je s nimi veľmi zle zaobchádzané. Rovnako hovorí o absencii potravín v jednotlivých krajinách.

Podľa OSN viac ako päť miliónov ľudí v Zimbabwe potrebuje potravinovú pomoc. Vláda však potraviny používa ako zbraň proti svojim politickým oponentom. Po celej krajine sú všetci politickí oponenti, aktivisti za ľudské práva a zástupcovia odborov napádaní, unášaní, zadržiavaní a beztrestne zabíjaní. V celej Afrike ľudia demonštrujú proti zúfalej sociálnej a ekonomickej situácii a rovnako aj proti prudkému rastu životných nákladov, pričom tieto demonštrácie bývajú mnohokrát potláčané nadmernou silou a prostriedkami zo strany úradov.

Christine Weizová ďalej dodáva: „Musíme si uvedomiť, že ekonomická kríza v chudobných krajinách má skutočne devastujúce dopady, kde je chudobu ešte podčiarkuje násilie páchané na ľudských právach a kde chudoba je aj dôvodom ich porušovania. Kto je chudobný, nemá prístup k vzdelaniu, ktoré by mu poskytlo prostriedky na boj proti porušovaniu a zlepšeniu svojich práv. Žiadame napríklad USA ratifikovať Medzinárodnú dohodu o ekonomických, sociálnych a kultúrnych právach. Je z roku 1966! Žiadame napríklad Čínu ratifikovať Medzinárodný pakt civilných a politických práv: aj ten ej ešte z roku 1966....“

Ďalšie štatistiky vo výročnej správe

Ozbrojené konflikty prinášajú zdrvujúce štatistiky obetí, predovšetkým v oblastiach od Gazy cez Darfúr, Demokratickú republiku Kongo a severnú Srí Lanku. Amnesty International poukazuje na nedostatočné vodcovstvo štátov G20, ktoré prinášajú len prázdne pripomienky na ochranu ľudských práv, pričom ide o propagovanie ľudských práv iba navonok, zatiaľ čo v ich vlastných krajinách sú tieto práva aj naďalej ignorované. Podľa štatistík Amnesty International bolo práve v týchto krajinách vykonaných 78 % popráv z celkového celosvetového počtu, 79 % prípadov mučenia, 47 % prípadov neprávnych procesov a 74 % prípadov nezákonného zadržiavania.

Nová kampaň: „Žiadam dôstojnosť“

„Rešpektovanie ľudských práv,“ tvrdí organizácia, „je tiež kľúčom k tomu, aby sa ľudia dostali z pasce, ktorou je chudoba. Tá sužuje 963 miliónov ľudí, ktorí každý večer zaspávajú hladní.“ Práve im je venovaná jej nová kampaň s názvom: „Žiadam dôstojnosť“.

Vedúca kampane Daniela Carboniová ďalej vysvetľuje: „Dôstojnosť môže znamenať mnoho vecí: pre tých, ktorí žijú v delte rieky Niger, to môže znamenať žiť v čistom prostredí, aspoň pre tých, ktorí žijú v oblastiach , kde sa ťaží ropa. Pre ženy, ktoré nemajú prístup k potrebnej starostlivosti, keď im v priebehu tehotenstva a pôrodu hrozí riziko úmrtia, to predstavuje ísť do nemocnice, keď potrebujú a to bez ohľadu na to, či si to môžu finančne dovoliť alebo nie.“

Svätá stolica a súčasná situácia

 
Svoju pozornosť na súčasnú situáciu vo svete obracia aj Svätý Otec a neprestáva reagovať na jednotlivé udalosti a problémy, rovnako často vyzýva všetkých veriacich k modlitbám za trpiacich v týchto krajinách. Pripomeňme si teda jeho slová z homílie počas slávnosti Bohorodičky Panny Márie, ktorú Svätý Otec slávil v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne na začiatku roka, keď na ekonomickú krízu reagoval slovami: „Súčasnú globálnu ekonomickú krízu je potrebné vidieť aj ako skúšku. Sme ochotní ju vidieť v celej svojej zložitosti? Akou výzvou je pre nás do budúcnosti, ak ju nechceme vidieť len v termínoch riešenia krátkodobej havarijnej situácie? Sme ochotní urobiť spolu hlbokú reflexiu súčasného rozvojového modelu? Sme ochotní urobiť na ňom opravy prezieravým spôsobom? Takúto hlbokú reflexiu vyžaduje nielen súčasná ekonomická kríza, ale ešte viac ekologický stav našej planéty a predovšetkým kultúrna a morálna kríza, ktorej symptómy sú evidentné v každej časti sveta.“
Svätý Otec pred niekoľkými dňami vyzval veriacich, aby sa v mesiaci jún modlili za najchudobnejšie krajiny - za to, aby boli oslobodené od ťarchy zahraničných dlhov. Prosí tiež, aby medzinárodné úsilie v tejto oblasti prinieslo skutočnú pomoc, najmä čo sa týka ich oslobodenia od bremena zahraničných dlhov. –mf-