Svätý Otec včera otvoril Diecézne stretnutie rímskej diecézy

Taliansko (27. mája, RV) – Včera v podvečer otvoril Svätý Otec Diecézne cirkevné stretnutie Rímskej diecézy v Lateránskej bazilike v Ríme. Témou trojdňového stretnutia je „Cirkevná príslušnosť a pastoračná zodpovednosť“.

V úvode vyjadril Benedikt XVI. radosť a zdôraznil, že za posledných desať rokov sa pozornosť diecézy počas prvých troch rokov zameriavala na rodinu, neskôr v ďalších troch rokoch na výchovu nových generácií vo viere, čím odpovedala na veľkú výzvu doby a ako poslednú tému si v posledných troch rokoch zvolila výchovu v nádeji a to v súvislosti s encyklikou Spe Salvi. Potom sa zameral na II. vatikánsky koncil a jeho úmysel šíriť učenie Cirkvi, ktoré dozrievalo počas dvetisíc rokov a dať mu ešte hĺbavejšiu definíciu, poukazujúc najmä na tajomnú povahu, vstrebanú Božskou prítomnosťou a teda stále schopnú nových a hlbších bádaní (Pavol VI., otvárací príhovor na II. zasadnutí 22. septembra 1963). Potom pokračoval:

„Uvedomujeme si, že prebudenie duchovných a pastoračných energií počas týchto rokov neprinieslo vždy želaný nárast a rozvoj. V mnohých cirkevných spoločenstvách je nutné si uvedomiť, že po období zapálenosti a aktivity nastupovali obdobia oslabenia záujmu, únavy, nečinnosti, odporu či protirečení koncilovej náuke, ako aj rozličných konceptov zostavených v mene koncilu ale nesúcich sa v skutočnosti v opačnom duchu. Aj pre tieto skutočnosti bolo práve téme povolania a poslania laikov v Cirkvi a vo svete venované zasadnutie Biskupskej synody v roku 1987. Tento fakt nám hovorí, že svetlé stránky, ktoré koncil venoval laikom neboli ešte dostatočne preložené a uskutočnené v povedomí katolíkov a v pastoračnej praxi. Na jednej strane je tu ešte stále tendencia stotožňovať sa jednostranne s Cirkvou, s hierarchiou, zabúdajúc na spoločnú zodpovednosť, spoločné poslanie Božieho ľudu, ktorým sme my všetci v Kristovi. Na druhej strane pretrváva aj tendencia chápať Boží ľud v zásade chápania rýdzo sociologického či politického, zabúdajúc na špecifickosť toho ľudu, ktorý sa stáva ľudom len v zjednotení s Kristom.“

Potom si Svätý Otec položil otázku, v ktorom bode sa nachádza teraz Rímska diecéza, akou mierou je pastoračná spoluzodpovednosť všetkých, najmä laikov. A spomenul láskavú starostlivosť opri ohlasovaní evanjelia a práci s chudobnými počas uplynulých storočí. „Toto isté poslanie je zverené aj dnes nám v rozličných situáciách v meste, v ktorom nemálo pokrstených zablúdilo na ceste Cirkvi a tí, ktorí nie sú kresťanmi nepoznajú krásu našej viery.“

V závere Svätý Otec zdôraznil, že je pred nami ešte dlhá cesta, ktorú treba prejsť, mnohí pokrstení sa necítia byť súčasťou cirkevného spoločenstva a žijú na jeho okraji, pričom sa na farnosti obracajú iba v niektorých situáciách, pri potrebe niektorých služieb. Vyzval tiež prítomných, aby nezabúdali na svedectvo lásky, ktoré zjednocuje srdcia a otvára cirkevnú príslušnosť. „Prežívanie lásky je základnou podobou misionárskej činnosti. Ohlasované a prežívané slovo sa stáva pravým vtedy, ak sa vtelí do solidárnosti, vzájomného podelenia sa, do skutkov, ktoré ukazujú Kristovu tvár ako tvár skutočného priateľa človeka. Nech tiché a každodenné svedectvo lásky pod záštitou farností, vďaka úsiliu mnohých veriacich laikov pokračuje a šíri sa stále viac, aby ten, kto žije v utrpení, cítil blízkosť Cirkvi a okúsil lásku Otca plného milosti. Buďte teda „dobrými samaritánmi“ pripravenými uzdravovať duchovné a materiálne zranenia vašich blížnych. Bratia a sestry, budúcnosť kresťanstva a Cirkvi v Ríme záleží aj od úsilia a svedectva každého z vás“ – uzavrel svoj príhovor Svätý Otec. –sg-