Týždeň so Svätým Otcom

Vatikán (22. mája, RV) - Pápež Benedikt XVI. vo svojom príhovore uplynulú nedeľu pred modlitbou Raduj sa nebies kráľovná upriamil svoju pozornosť na svoju apoštolskú cestu do Svätej zeme, keď povedal: „Táto zem je symbolom Božej lásky k svojmu ľudu a vôbec k celému ľudstvu. Je symbolom slobody a pokoja, ktorú Boh chce pre všetky svoje deti. Tak ako nám ukazujú dejiny včera aj dnes, táto zem sa však stala aj symbolom „protikladu“ – teda rozdelenia a neprestávajúcimi konfliktami medzi bratmi. Ako je to možné? – pýta sa Svätý Otec s bolesťou, pričom zdôrazňuje, že je správne, aby sme „túto otázku vložili do našich sŕdc, hoci chápeme, že tajomný Boží plán sa týka tej zeme, kde ako píše evanjelista Ján: „poslal svojho Syna, ako obeť za naše hriechy“.
Potom sa Svätý Otec dotkol vo svojich slovách aj situácie na Sri Lanke, špeciálne civilistov v oblasti bojov na severe krajiny a naliehavo vyzval k humanitárnej pomoci krajine, ktorá sa nachádza vo veľmi dramatickej situácii: „Ide – ako povedal – o tisíce žien a detí, starších, ktorým táto občianska vojna vzala roky života a nádej.“

„Nech ste obrazom jednoty Cirkvi a svedkami misionárskej lásky, ktorá prichádza k biednym z najodľahlejších oblastí ako aj k tým, ktorí sa stali obeťami sociálnych neduhov, ako sú drogy“ – aj takéto boli odporúčania biskupom Peru zo strany Svätého Otca, ktorý sa im prihovoril v pondelok v rámci ich návštevy Ad limina apostolorum. Zdôraznil, že práve nezamestnaní, vidiečania, či závislí – sú tí, ktorí majú byť kresťanom ako bratia, ku ktorým sa treba priblížiť a ktorým majú umožniť pocítiť lásku Boha a útechu, ktorú so sebou prináša. „Cirkev istotne nerelativizuje vnútorné problémy avšak zároveň  s nádejou a entuziazmom sa pozerá do budúcnosti. Ide o hlásanie misionárskeho ducha, nie z obavy z budúcnosti, ale preto, že Cirkev je dynamická a skutočný nasledovník Krista sa raduje keď ostatným odovzdáva Božie slovo a delí sa s nimi o lásku, ktorá vyviera z jeho otvoreného boku na kríži.“

V stredajšej katechéze sa Svätý Otec ešte raz vrátil k jeho nedávnej apoštolskej ceste do Svätej zeme, ktorú nazval púťou k prameňom našej viery, ako návštevu kresťanských spoločenstiev v krajine narodenia, smrti a zmŕtvychvstania nášho Pána, keď povedal: “Počas mojej návštevy som si želal byť pútnikom pokoja, pripomínajúcim židom, kresťanom a moslimom náš záväzok ako veriacich v jedného Boha, podporovať rešpekt, zmierenie a spoluprácu v službe pokoju. V Jeruzaleme, “meste pokoja” posvätnom pre nasledovníkov troch veľkých monoteistických tradícií, bolo toto tým posolstvom, ktoré som priniesol na sväté miesta a zvlášť k Západnému múru a do Skalného domu na Chrámovej hore. Jednou z významný chvíľ bola slávnosť spomienky obetí šoah v Yad Vashem. Moja návšteva miestnych cirkví vyvrcholila svätými omšami celebrovanými v Ammáne, Jeruzaleme, Betleheme a Nazarete. Moja púť sa skončila modlitbou na kalvárii a predtým návštevou Svätého hrobu, prázdnej hrobky, z ktorej naďalej vyžaruje posolstvo nádeje pre jednotlivcov a pre celú ľudskú rodinu. S vďačnosťou za veľa milostí počas tejto púti vás žiadam, aby ste sa spojili spolu so mnou v modlitbe za Cirkev na Blízkom východe a za dar pokoja pre celú oblasť.” – ls -