Benediktínske opátstvo „Montecassino“ navštívil aj pápež Pavol VI. a Ján Pavol II.
Vatikán (19. mája, RV) – Ako sme už informovali, na budúcu nedeľu navštívi
Svätý Otec benediktínske opátstvo Montecassino. Opátstvo bolo zastávkou nástupcov
Petra aj v minulosti – navštívili ho pápež Pavol VI. v roku 1964 aj Ján Pavol II.
– po prvýkrát v roku 1979 a druhýkrát v roku 1980. Práve Ján Pavol II. vydal aj posolstvo
venované opátovi v Subiacu pri príležitosti Slávnosti sv. Benedikta, patróna Európy
– 7. júla 1999. Svätá stolica pripomína aj slová súčasného pápeža Benedikta XVI.
v tejto súvislosti, ktoré adresoval na stretnutí s predstaviteľmi nielen francúzskej
kultúry, počas jeho apoštolskej cesty do Francúzska v septembri 2008 keď spomenul
priestory kolégia, v ktorých sa stretnutie konalo, a ktoré začalo písať svoju históriu
ako benediktínsky kláštor.
„Uprostred zmätku čias, v ktorých sa
nič nezdalo stálym, chceli urobiť podstatné – vyvinúť úsilie na nájdenie
toho, čo bolo večne platné a trvajúce, samotný život. Hľadali Boha. Túžili prejsť
od nepodstatného k esenciálnemu, k jedinej skutočne dôležitej a spoľahlivej veci,
ktorá existuje. Niekedy sa hovorí, že boli ‛eschatologicky‛ orientovaní. Nemá sa to
však chápať v časnom zmysle, akoby upriamovali zrak na koniec sveta alebo svoju vlastnú
smrť, ale v existenciálnom zmysle: hľadali definitívne, skryté za provizórnym. Pretože
boli kresťanmi, nebola to výprava do divočiny bez vyšliapanej cesty, hľadanie, vedúce
do absolútnej temnoty. Sám Boh im poskytol znamenia, označil cestu, ktorú mali nájsť
a nasledovať. Touto cestou bolo jeho Slovo, ktoré bolo odhalené ľuďom v knihách Svätého
písma.“
Svätý Otec ďalej spomenul mníšske heslo „ora et labora“
– modliť sa a pracovať. Poukázal na to, že opätovné zamyslenie sa nad jeho druhou
časťou má podstatný význam pre ďalší rozvoj európskej kultúry:
„Sám Boh je Stvoriteľom sveta a stvorenie sa ešte neskončilo. Boh pracuje.
Ľudská práca bola teda vnímaná ako zvláštna forma nášho pripodobnenia sa k Bohu, ako
spôsob, ktorým sa človek môže a smie podieľať na Božom diele ako stvoriteľ sveta.
Do mníšstva nepatrí iba kultúra slova, ale aj kultúra práce, bez ktorej by rozvoj
Európy, jej étos a vplyv na svet bol nemysliteľný. Prirodzene, tento étos musel prijať
myšlienku, že ľudská práca a formovanie histórie sú chápané ako zdieľanie práce so
Stvoriteľom a musia byť hodnotené v týchto termínoch. Kde takéto hodnotenie chýba,
kde si človek privlastňuje postavenie tvorcu, podobného Bohu, môže sa jeho formovanie
sveta rýchlo premeniť na jeho zničenie.“ –sg-