„Uverili sme v Božiu
lásku – tak môže kresťan vyjadriť svoje základné životné rozhodnutie. Na začiatku
toho, že je niekto kresťanom, nestojí etické rozhodnutie alebo veľkolepá myšlienka,
ale skôr stretnutie sa s udalosťou, s Osobou, ktorá ponúka životu celkom nový horizont
a tým aj zásadné smerovanie“, píše Benedikt XVI v úvode svojej Encykliky Boh je láska. Tento
dôležitý rozmer nášho kresťanského náboženstva nám pripomína Božie slovo 6. Veľkonočnej
nedele. Apoštol Ján nám vo svojom liste ale rovnako aj v evanjeliu hovorí o Božej
láske. To, že je vo svete nedostatok lásky, že sa máme vzájomne milovať, že si máme
odpúšťať, sme už počuli mnoho krát. A predsa vidíme, že sa nám to veľmi nedarí, je
to náročne, že dobrá vôľa nestačí. Akoby lásky v našom svete bolo stále menej a menej.
Aj my kresťania sa často pýtame: „Prečo mám odpustiť, keď druhý o to nestojí, prečo
mám milovať, keď mi láska spôsobuje bolesť, keď ma robí zraniteľným v očiach druhých.
Musia predsa existovať hranice, kedy poviem dosť, stačí, ďalej už nemôžem.“ Áno, ľudská
láska má svoje limity. Existuje však ešte iná Láska. Láska nekonečná, neobmedzená,
nepodmienená, do krajnosti. Počujeme o nej v druhom čítaní: „A Božia láska k nám sa
prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho
mali život. Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás s poslal
svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy.“ Keď vrcholila ľudská zloba a keď sme
vo svojej zlobe zašli tak ďaleko, že sme prebodli srdce samotného Boha, Boh na to
odpovedal tak, ako to vie iba on: Láskou. Skrz-naskrz prebodnutý kopijou nášho hnevu,
nenašlo sa v ňom nič, iba láska. Láska, ktorá sa dáva, ktorá miluje, ktorá ide v ústrety.
Kto by predsa len pochyboval, nech sa zadíva na kríž. „Vy ste moji priatelia,
ak robíte, čo vám prikazujem.“ Ježiš nás v evanjeliu nazýva priateľmi. Toto oslovenie
vyjadruje túžbu po blízkosti milovanej osoby. Priateľská láska sa nedá prikázať ani
nanútiť. Je možné na ňu odpovedať vnútorným postojom srdca, alebo ponúknutý vzťah
odmietnuť. „Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske.“ Ak ostaneme
v dôvernom vzťahu s Kristom, bude v nás jeho láska a jeho radosť. Prikázania prestanú
byť ťažké. Stanú sa odpoveďou na Božiu lásku. Potreby blížnych budú takto príležitosťou
na konanie dobra. Iba v stretnutí s Božou láskou má základ a pôvod naša kresťanská
láska. Sv. Ján nám to vysvetľuje slovami. „Milovaní, milujme sa navzájom, lebo láska
je z Boha a každý kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha.“ Hlavným motívom našej
vzájomnej medziľudskej lásky je Božia láska. Kto miluje Boha a kráča k nemu zároveň
kráča k ľuďom a stáva sa im skutočne blízkym. Kresťanstvo nie je teda náboženstvom
výkonu, ani zbierkou zákazov, ale je náboženstvom stretnutia sa so živou osobou, s
Ježišom Kristom, s Láskou. Až keď človek pochopí, že ho má Boh skutočne rád, stáva
sa ozajstným kresťanom.