Slová Benedikta XVI. pri návšteve Svätého hrobu v Jeruzaleme

Izrael (15. mája, RV) – V programe Svätého Otca v dnešný posledný deň jeho apoštolskej cesty bola aj návšteva Svätého hrobu v Jeruzaleme, počas ktorej sa prítomným prihovoril. Po úvodných pozdravoch pokračoval slovami z Evanjelia podľa Jána.

„Evanjelium podľa Jána nám priblížilo návštevu Petra a milovaného učeníka pri prázdnom hrobe v to veľkonočné ráno. Dnes, s odstupom 20 storočí Nástupca Petra, rímsky biskup, stojí pri tom istom prázdnom hrobe a pozerá sa na mystérium Vzkriesenia. Nasledujúc tak apoštola si aj ja želám ešte raz vyznať pred mužmi a ženami dnešnej doby, pevnú vieru Cirkvi, že Ježiš Kristus bol ukrižovaný, zomrel a bol pochovaný a že tretieho dňa vstal z mŕtvych. Povýšený po pravici Otca zoslal nám svojho Ducha na odpustenie hriechov. A okrem Neho, ktorého Boh urobil Pánom a Kristom, „v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení“ (Sk 4, 12).“

Potom Svätý Otec pokračoval keď povedal, že stojac na tomto mieste a uvedomujúc si tú úžasnú udalosť, nemôžeme necítiť „tú bolesť, ktorá preniká srdcom“ tak, ako to bolo u tých, ktorí ako prví počuli ohlasovanie Petra na Turíce. Tu Kristus zomrel a vstal z mŕtvych - pokračoval Svätý Otec - preto, aby už nikdy viac nezomrel, tu sa ľudské dejiny definitívne zmenili. Potom sa Svätý Otec zameral na prázdny hrob, ktorý hovorí o nádeji, tej istej, „ktorá nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali“ (Rim 5, 5). Toto je, ako pokračoval Benedikt XVI. posolstvo, ktoré chce zanechať v závere svojej púte vo Svätej zemi: nech táto nádej stále prebýva v srdci každého človeka v tejto zemi. „Nech sa zakorení v srdciach, nech zostane vo vašich rodinách spoločenstvách, aby tak nadchýnala v každom z vás stále vernejšie svedectvo Vládcovi pokoja. Potom pokračoval:

„Tento starobylý chrám Svätého Hrobu – „Anastasis“, je tichým svedectvom, ako bremena našej minulosti so všetkými jej nedostatkami, nepochopeniami a konfliktami, tak aj slávnym prísľubom, nádeje, ktorá naďalej žiari z prázdneho Kristovho hrobu. Toto sväté miesto, kde sa Božia sila odhalila v slabosti a kde sa ľudské utrpenie pretransformovalo Božou slávou, nás vyzýva ešte raz sa očami viery pozrieť na tvár Ukrižovaného a Vzkrieseného Pána. Pri pohľade na jeho oslávené Telo, premenené Duchom, môžeme plnšie pochopiť, že aj teraz prostredníctvom krstu nesieme so sebou „na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život“ (2 Kor, 4, 10-11). Aj teraz milosť Vzkriesenia koná v nás! Nech uvažovanie o tomto poháňa naše úsilie či ako jednotlivcov, tak aj ako členov cirkevného spoločenstva v tom, aby sme rástli v živote Ducha cez obrátenie, pokánie a modlitbu. Nech nám tiež pomáha prekonať, mocou toho istého Ducha každý konflikt a napätia, zrodené v tele a odstrániť každú prekážku vo vnútri aj z vonku, ktorá sa stavia medzi naše spoločné svedectvo Kristovi a zmierujúcu silu jeho lásky.“
Potom Svätý Otec dodal, že týmito slovami uzatvára svoju púť po svätých miestach a prosí, aby Cirkev vo Svätej zemi načierala stále viac sily z uvažovania o prázdnom hrobe Spasiteľa, ktorý je našim pokojom, „On z oboch urobil jedno a vo svojom tele zbúral medzi nimi múr rozdelenia, nepriateľstvo“ (porov. Ef 2, 14).

Pápež Benedikt XVI. potom ešte raz povzbudil bratov biskupov a kňazov, ako aj rehoľníkov a rehoľníčky, ktorí slúžia milovanej Cirkvi vo Svätej zemi: „Tu pred prázdnym hrobom, v samotnom srdci Cirkvi, vyzývam vás s entuziazmom obnoviť vaše zasvätenie v Kristovi a vaše úsilie v láskavej službe jeho mystického Tela. Vašou nesmiernou výsadou je ohlasovanie Krista v tejto zemi, ktorú On posvätil počas jeho pozemského života a jeho pôsobenia. S pastoračnou láskou k blížnym umožnite vašim bratom a sestrám a všetkým obyvateľom tejto zeme aby cítili uzdravujúcu prítomnosť a zmierujúcu lásku Vzkrieseného. Ježiš žiada každého z nás, aby sme boli svedkami jednoty a pokoja pre všetkých tých, ktorí žijú v tomto meste pokoja. Kristus je ako nový Adam prameňom jednoty, ku ktorej je povolaná celá ľudská rodina, tej jednoty, ktorej znakom a sviatosťou je Cirkev.“ –sg-