Príhovor Svätého Otca na vrchu Nebo: Pozdvihnime oči a pozrime sa s vierou a nádejou do budúcnosti

Jordánsko (9. mája, RV) - Prvým bodom dnešného programu pápeža Benedikta XVI., potom, čo ráno o 7.15 hod slávil sv. omšu v kaplnke Apoštolskej nunciatúry v Amáne, bola púť na vrch Nebo, kde sa prítomným prihovoril slovami: „Otec generálny minister, otec kustód, drahí priatelia!

Na tomto svätom mieste, zasvätenému pamiatke Mojžiša, vás všetkých srdečne pozdravujem v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi. Ďakujem otcovi José Rodriguezovi Carballovi, generálnemu ministrovi Rádu Menších bratov, za jeho srdečné privítanie. Využijem túto príležitosť na vyjadrenie mojej vďaky, a vďaky celej svätej Cirkvi, Menším bratom za ich mnohoročnú prítomnosť na týchto miestach, radostnú vernosť charizme Svätého Františka a ich šľachetnú starostlivosť o duchovné a materiálne blaho miestnych kresťanských komunít a nepočetného množstva pútnikov, ktorí každoročne navštívia Svätú Zem. S osobitou vďačnosťou chcem pripomenúť zosnulého Otca Michele Piccirilla, ktorý zasvätil svoj život štúdiu kresťanských dejín a je pochovaný na tomto posvätnom mieste, ktoré veľmi miloval.
Je správne, aby moja púť začala na tomto mieste, odkiaľ sa Mojžiš zdiaľky pozeral na Zasľúbenú zem. Nádherný výhľad, ktorý sa nám otvára z esplanády tohto chrámu nás pozýva k zamysleniu nad týmto prorockým videním, ktoré záhadne obsiahlo veľký plán spásy, ktorý Boh pripravil pre svoj ľud. Bolo to práve v údolí Jordánu, rozprestierajúceho sa pod nami, kde v plnosti času mal prísť Ján Krstiteľ pripraviť cestu Pánovi. Bolo to vo vodách rieky Jordán, kde sa Ježiš, po Jánovom krste, ukázal ako Otcov milovaný Syn, a pomazaný Duchom Svätým, začal svoje verejné pôsobenie. A od Jordánu sa Evanjelium šírilo, najprv v učení a zázrakoch samotného Krista, a neskôr, po Jeho zmŕtvychvstaní a zoslaní Ducha Svätého na Turíce, ho šírili Ježišovi učeníci až po samý kraj zeme.
Tu, vo výškach vrchu Nebo, nás Mojžišova pamiatka pozýva „pozdvihnúť oči“, aby sme s vďačnosťou prijali nielen mocné činy, ktoré vykonal Boh v minulosti, ale aby sme sa tiež pozreli s vierou a nádejou do budúcnosti, ktorú Boh ponúka nám aj nášmu svetu. Tak ako Mojžiša, aj nás Boh zavolal po mene, pozval nás, aby sme podstúpili každodenný exodus od hriechu a otroctva, a vydali sa na cestu k životu a slobode, dávajúc nám nezrušiteľný prísľub, že bude viesť naše kroky. Vo vodách Krstu, sme prešli od otroctva hriechu k novému životu a nádeji. V spoločenstve Cirkvi, Kristovho Tela, očakávame, že uzrieme nebeské mesto, nový Jeruzalem, kde Boh bude všetko vo všetkom. Z tohto svätého vrchu, Mojžiš upriamuje náš pohľad do výšin, k naplneniu všetkých Božích prisľúbení v Kristovi.
Mojžiš pozoroval Zasľúbenú zem zdiaľky, na konci svojej pozemskej púte. Jeho príklad nám pripomína, že aj my sme súčasťou odvekej púte Božieho ľudu v dejinách. V stopách prorokov, apoštolov a svätých, sme pozvaní kráčať s Pánom, pokračovať v jeho poslaní, šíriť svedectvo Evanjelia o všeobecnej Božej láske a Božom milosrdenstve. Sme pozvaní, privítať príchod Kristovho kráľovstva našou láskavosťou, službou chudobným, a našimi snahami byť kvasom zmierenia, odpustenia a mieru vo svete okolo nás. Vieme, že tak ako aj Mojžiš, ani my nemusíme uvidieť úplné naplnenie Božieho plánu počas nášho pozemského života. Avšak veríme, že splnením našej malej úlohy, ktorá nám bola zverená, vernosťou povolaniu, ktoré každý z nás dostal, pomôžeme vyrovnať cestu Pánovi a privítať úsvit jeho Kráľovstva. A vieme, že Boh, ktorý odhalil svoje meno Mojžišovi ako záruku, že bude vždy na našej strane (cf. Ex 3,14) dá nám silu vytrvať v radostnej nádeji aj uprostred utrpenia, skúšok a súženia.
Už od najstarších časov, kresťania prichádzali na púť do miest spätých s históriou Vyvoleného ľudu, udalosťami Kristovho života a rodiacej sa Cirkvi. Táto úžasná tradícia, ktorej pokračovaním a potvrdením je moja terajšia púť, je zakotvená túžbe vidieť, dotknúť sa, a zakúsiť v modlitbe a kontemplácii miesta požehnané fyzickou prítomnosťou nášho Spasiteľa, jeho Presvätej Matky, apoštolov a prvých učeníkov, ktorí ho videli vstať z mŕtvych. Tu, v stopách nesmierneho množstva pútnikov, ktorí nás predišli v priebehu storočí, sme vyzvaní hlbšie si uvedomiť dar našej viery a rásť v tomto spoločenstve, ktoré presahuje každú bariéru jazyka, rasy a kultúry.
Dávna tradícia pútnictva k svätým miestam nám tiež pripomína neoddeliteľné puto medzi Cirkvou a Židovským národom. Od začiatku si Cirkev na zemi vo svojej liturgii pripomínala veľké osobnosti patriarchov a prorokov Starého zákona na znak hlbokej úcty k jednote obidvoch Zákonov. Nech v nás naše dnešné stretnutie vzbudí obnovenú lásku k učeniu Svätého Písma a túžbu prekonať všetky prekážky zmierenia Kresťanov a Židov vo vzájomnej úcte a spolupráci v službe pokoja, ku ktorému nás vyzýva Božie Slovo!
Drahí priatelia, zhromaždení na tomto svätom mieste, pozdvihnime teraz naše oči a naše srdcia k Otcovi. Pripravujúc sa pomodliť modlitbu, ktorú nás naučil Ježiš, poprosme ho, aby urýchlil príchod jeho Kráľovstva, aby sme uvideli naplnenie jeho plánu spásy, a spolu so svätým Františkom a všetkými pútnikmi, ktorí nás predišli so znakom viery, zakúsili dar nevýslovného pokoja – pax et bonum (pokoj a dobro) – ktoré nás čaká v nebeskom Jeruzaleme."

Preklad Zuzana Gogolová.