Príhovor Svätého Otca kňazom, rehoľníkom a seminaristom: "Nemajte strach,...., zapálení
nádejou a vyzbrojení Jeho pravdou a láskou"
Jordánsko (9. mája, RV) – Posledným bodom dnešného programu Svätého Otca bola
modlitba vešpier v grécko-melchitskej katedrále v Amáne, spolu s kňazmi, rehoľníkmi,
seminaristami a predstaviteľmi rozličných cirkevných hnutí. Svätý Otec sa im prihovoril
týmito slovami: "Drahí bratia a sestry, je pre mňa veľkou radosťou sláviť s vami dnes
večer tieto vešpery v Grécko-melchitskej katedrále svätého Juraja. Srdečne pozdravujem
Jeho Blaženosť Gregoriosa III Lahamu, grécko-melchitského patriarchu, ktorý sa k nám
pripojil z Damasku, emeritného arcibiskupa Georgesa El-Murra a jeho excelenciu Yeasera
Ayyacha, arcibiskupa Petry a Filadelfie, ktorým ďakujem za ich milé slová privítania:
opätujem ich s radosťou a s postojom úcty. Tiež pozdravujem predstaviteľov ostatných
katolíckych cirkví na Východe, Maronitskú, Sýrsku, Arménsku, Chaldejskú a Latinskú
cirkev, ako aj arcibiskupa Benediktosa Tsikorasa z Grécko-pravoslávnej cirkvi. Všetkým
vám a tiež kňazom, sestrám, bratom, seminaristom a veriacim, ktorí sa tu dnes večer
zhromaždili, vyjadrujem svoje úprimné vďaky za to, že ste mi poskytli túto príležitosť
modliť sa s vami a zakúsiť niečo z bohatstva vašich liturgických tradícií. Cirkev
samotná je putujúcim ľudom, a tak v priebehu storočí bola poznačená viacerými rozhodujúcimi
historickými udalosťami a vplyvnými kultúrnymi epochami. Bohužiaľ, niektoré z nich
priniesli so sebou časy teologických sporov alebo obdobia represie. Zasa iné však
boli časmi zmierenia – obdivuhodne posilňujúcimi spoločenstvo Cirkvi – a obdobiami
vzácnej kultúrnej obnovy, ku ktorej Východní kresťania tak mimoriadne prispeli. Partikulárne
cirkvi v rámci Cirkvi univerzálnej svedčia o dynamizme jej pozemskej púte a ukazujú
všetkým veriacim poklad duchovných, liturgických a cirkevných tradícií, ktoré smerujú
k Božej univerzálnej dobrote a k jeho vôli, viditeľnej v celých dejinách: vtiahnuť
všetkých do svojho božského života. Staroveký živý poklad tradícií Východných
Cirkví obohacuje univerzálnu Cirkev a (tieto tradície) nemôžu byť chápané len ako
zvyky, ktoré treba pasívne udržiavať. Všetci kresťania sú povolaní odpovedať aktívne
na Pánovo poverenie – ako to podľa známej tradície dramatickým spôsobom urobil i sv.
Juraj – aby priviedli ostatných k jeho poznaniu a láske. Vskutku, historické udalosti
posilnili členov partikulárnych cirkví, aby prijali toto poverenie s nadšením a aby
sa rozhodne zasadili za pastoračné potreby súčasnosti. Väčšina z vás je historicky
spojená s patriarchátom Antiochie, a vaše komunity sú tak zakorenené tu, na Blízkom
východe. A tak, ako pred dvetisíc rokmi práve v Antiochii boli učeníci prvý raz nazvaní
kresťanmi, tak i dnes, vo forme menšín roztrúsených v komunitách týchto krajov, aj
vy ste známi ako tí, ktorí nasledujú Pána. Verejná mienka o vašej kresťanskej viere
však iste nie je obmedzená len na vašu duchovnú starostlivosť o seba navzájom a o váš
ľud, akokoľvek je táto starostlivosť podstatná. Mnohé diela univerzálnej charity,
ktoré konáte, zasahujú ku všetkým Jordáncom – k Moslimom i k príslušníkom iných náboženstiev
– a tiež k početným utečencom, ktorých toto kráľovstvo tak šľachetne prijíma. Drahí
bratia a sestry, prvý žalm (103), ktorý sme sa dnes večer modlili, nám predstavuje
vznešený obraz Boha, štedrého Stvoriteľa, ktorý je aktívne prítomný vo svojom stvorení,
darúva životu prekypujúcu dobrotu a múdry poriadok, vždy pripravený obnoviť tvár zeme!
Čítanie z apoštolských listov, ktoré sme následne počuli, však vykresľuje iný obraz.
Varuje nás, nie výhražným spôsobom, ale realisticky, že musíme zostať pozorní, byť
si vedomí prítomnosti síl zla, ktoré pracujú, aby vo svete vytvorili temnotu (por.
Ef 6, 10-20). Niekto by si mohol myslieť, že tu ide o kontradikciu; avšak, keď premýšľame
o našej ľudskej skúsenosti, uvedomujeme si duchovný boj, spoznávame dennodennú potrebu
posúvať sa do Kristovho svetla, voliť si život, hľadať pravdu. Vskutku, tento rytmus
– odvracať sa od zla a obklopovať sa Božou silou – je to, čo slávime v každom krste,
bráne do kresťanského života, prvom kroku na ceste Pánových učeníkov. Pripomínajúc
si Kristov krst od Jána vo vodách Jordánu, zhromaždení sa modlia, aby ten, kto má
byť pokrstený, bol vyslobodený z kráľovstva temnoty a vovedený do nádhery Božieho
kráľovstva svetla, a tak dosiahol dar nového života. Tento dynamický presun zo
smrti do nového života, z temnoty do svetla, zo zúfalstva do nádeja, ktorý tak dramaticky
zažívame počas Veľkonočného trojdnia a ktorý s radosťou slávime počas Veľkonočného
obdobia, nás uisťuje, že Cirkev stále zostáva mladá. Je živá, pretože Kristus je živý,
skutočne vstal z mŕtvych. Oživená prítomnosťou Ducha, Cirkev sa dennodenne snaží privádzať
mužov a ženy k živému Pánovi. Drahí biskupi, kňazi, bratia a sestry, drahí veriaci,
naše jednotlivé úlohy v službe a misii Cirkvi sú neúnavnou odpoveďou putujúceho ľudu.
Vaše liturgické slávenia, cirkevná disciplína a duchovné dedičstvo sú živým svedectvom
o vašej rozvíjajúcej sa tradícii. Zvýrazňujete ozvenu prvého hlásania evanjelia, omladzujete
staré spomienky na Pánove diela, sprítomňujete jeho spásonosné milosti a nanovo šírite
prvé záblesky svetla z Východu a blkotajúce plamene Zoslania Ducha Svätého. Takýmto
spôsobom, napodobňujúc Krista, patriarchov a prorokov Starého zákona, začíname našu
púť z púšte, aby sme viedli národ na miesto života, k Bohu, ktorý nám dáva život
v hojnosti. Práve toto charakterizuje všetku vašu apoštolskú činnosť, ktorej rôznorodosť
a kvalita sú hodnotené veľmi vysoko. Sú to materské školy, inštitúcie najvyššieho
vzdelania, sirotince, domovy dôchodcov, práca s utečencami či kultúrne aktivity.
Vaša prítomnosť v spoločnosti je jedinečným znakom nádeje, ktorá je charakteristickou
pre nás ako kresťanov. Takáto nádej presahuje naše kresťanské komunity. Často
zakúšate, že rodiny z iných náboženstiev, pre ktoré pracujete a ponúkate vašu charitatívnu
univerzálnu službu, sú ustarostené ťažkosťami, ktoré idú poza kultúrne a náboženské
hranice. Najviac očividným sa to stáva predovšetkým vzhľadom na túžby a nádeje rodičov
vzhľadom na ich deti. Ktorí rodičia alebo akýkoľvek človek dobrej vôle by sa necítil
znepokojený v súvislosti s negatívnymi vplyvmi, ktoré prenikajú náš globalizovaný
svet, včítane deštruktívnych aspektov zábavného priemyslu, ktorý s toľkou necitlivosťou
zneužíva nevinnosť a zraniteľnosť mladých ľudí? V každom prípade však, s vašimi upretými
zrakmi ku Kristovi, k svetlu, ktoré preniká každú temnotu zla, je možné znovu nadobudnúť
stratenú nevinnosť a tak svedčiť o nádeji pre všetkých, ktorých stretávate a ktorým
slúžite. Rád by som skončil s osobitným slovom povzbudenia vám, ktorí ste v štádiu
formácie ku kňazskému a k rehoľnému životu. Ožiarení svetlom zmŕtvychvstalého Krista,
zapálení nádejou a vyzbrojení Jeho pravdou a láskou, kiež prinesie vaše svedectvo
bohaté požehnanie tým, ktorých stretnete na vašich cestách. Toto však platí pre všetkých
mladých kresťanov v Jordánsku: nemajte strach poskytnúť verejnému životu vášho kráľovstva
váš múdry, primeraný a rešpektujúci príspevok. Kiež váš hlas autenticky prežívanej
viery, prináša celistvosť, spravodlivosť, súcit s inými a pokoj! Drahí priatelia,
s pocitmi veľkého rešpektu pre všetkých, ktorí ste sa tu stretli so mnou v modlitbe,
ešte raz vám ďakujem za vaše modlitby za moju službu Petrovho nástupcu a ubezpečujem
vás a všetkých, ktorí sú zverení vašej pastoračnej starostlivosti, o mojej každodennej
modlitbe za vás.“ – mk, ls –