Týždeň so Svätým Otcom

Vatikán (8. mája, RV) – Pápež Benedikt XVI. uplynulú nedeľu predpoludním predsedal slávnostnej sv. omši v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne, pri ktorej vysvätil za kňazov 19 diakonov Rímskej diecézy. Napoludnie sa spolu s veriacimi zhromaždenými na námestí sv. Petra vo Vatikáne pomodlil mariánsku modlitbu Raduj sa nebies kráľovná, pred ktorou sa vo svojom príhovore zameral hlavne na Svetový deň modlitieb za duchovné povolanie, keď povedal: „Aj tento krát som zvolil 4. veľkonočnú nedeľu pre túto vzácnu udalosť, hlavne vzhľadom na dnešnú evanjeliovú rozpravu o Dobrom pastierovi (por. Jn 10, 1 – 18). Z toho istého dôvodu slávime dnes aj Svetový deň modlitieb za duchovné povolania. V mojom Posolstve pri tejto príležitosti som pozval k uvažovaniu nad témou: „Dôvera v Božiu iniciatívu a ľudská odpoveď. V skutku práve dôvera v Pána, ktorá nás neustále pozýva k svätosti a niektorých osobitným spôsobom aj k celostnému zasväteniu, sa zakúša práve v modlitbe. Je potrebné, aby sme sa veľa modlili za povolania, či už v osobnej alebo komunitnej modlitbe, aby tak veľkosť a krása Božej lásky pritiahla mnohých k nasledovaniu Krista na ceste kňazstva alebo zasväteného života. Je potrebná tiež modlitba za svätých manželov, ktorí by boli schopní vychovávať vlastné deti hlavne svojim vlastným príkladom a viesť ich k vysokým ideálom. Svätí, ktorých Cirkev predkladá k úcte veriacich, svedčia o zrelom prepojení medzi božím povolaním a ľudskou odpoveďou. Zverme ich nebeskému orodovaniu aj našu modlitbu za povolania.

 

Svätý Otec sa v pondelok prihovoril účastníkom XV. plenárneho zasadnutia Pápežskej akadémie sociálnych vied. V úvode spomenul, že Cirkev vždy presadzovala, že základné ľudské práva – sformulované rozličnými spôsobmi a na rozličných stupňoch dôležitosti, ktoré môžu mať v rôznych kultúrnych kontextoch - tieto práva majú byť uznané, pretože sú vlastné samotnej podstate človeka, stvoreného na Boží obraz. Objavenie Ameriky – pokračoval Svätý Otec – a následné antropologické diskusie v 16. a 17. storočí viedli v Európe k zvýšeniu povedomia v oblasti ľudských práv ako takých a ich univerzálnosti. Potom hovoril Benedikt XVI. o období v polovici minulého storočia, po najväčšom utrpení spôsobenom dvomi svetovými vojnami a nevýslovných zločinoch spáchaných totalitnými ideológiami, keď následne medzinárodné spoločenstvo prijalo nový systém medzinárodného práva založený na ľudských právach. “Ľudské práva sa stali orientačným bodom spoločného univerzálneho mravného základu – aspoň čo sa týka stupňa úsilia – pre väčšinu ľudstva. Tieto práva boli ratifikované takmer všetkými štátmi sveta. II. Vatikánsky koncil, v Deklarácii “Dignitatis Humanae” ako aj môj predchodca Pavol VI. a Ján Pavola II. dôrazne stanovili právo na život a právo na slobodu svedomia a náboženstva – ako stredobod tých práv, ktoré pramenia zo samotnej ľudskej prirodzenosti.”

 

Na stredajšej generálnej audiencii sa Svätý Otec zameral na veľkého teológa, rečníka, filozofa, historika i básnika – sv. Jána Damascénskeho, veľkú osobnosť dejín východnej teológie. Narodil sa do kresťanskej rodiny v čase, keď bola jeho rodná Sýria už pod arabskou vládou. Zanechal sľubnú svetskú kariéru a zasvätil sa kláštornému životu. Jeho najznámejšie diela sú Rozpravy proti tzv. obrazoborectvu a sú veľkým prínosom v teologickom chápaní uctievania posvätných obrazov. Sv. Ján Damascénsky ako prvý poukazuje na rozdiel medzi klaňaním sa samotnému Bohu a klaňaním, ktoré napomáha prostredníctvom obrazov rozjímať nad tým, koho predstavujú, teda pomáha k správnemu pochopeniu učenia Cirkvi – aktuálne to bolo najmä v tej dobe, keď mnohí ešte nevedeli čítať. Svätý Otec okrem iného povedal: “Je pravda, že v Starom zákone bolo zobrazovanie Boha striktne zakázané. Ale teraz, keď sa Boh vtelil, prijal viditeľnú hmotnú podobu v Ježišovi, získala hmota novú dôstojnosť. Drevo Kríža, Kniha evanjelia, Obetný oltár: všetky boli použité Bohom k tomu, aby nám pomohli k našej spáse. Látka teraz slúži ako symbol nášho stretnutia sa s Bohom. Keď sa zúčastňujeme na sviatostiach, keď si uctievame obrazy, ak tak robíme vo viere a v sile Ducha Svätého, stanú sa skutočne prostriedkami milosti. Napriek ľudským hriechom si Boh zvolil prebývať medzi mužom a ženou, robiac ich svätými, robiac ich účastnými na jeho nekonečnej Láskavosti a Svätosti. Privítajme ho s radosťou do našich sŕdc.” – ls –