Týždeň so Svätým Otcom

Vatikán (1. mája, RV) – Pápež Benedikt XVI. v nedeľu predpoludním slávil slávnostnú sv. omšu na námestí sv. Petra vo Vatikáne, počas ktorej svätorečil piatich blahoslavených. Vo svojej homílii vyzdvihol silu svedectva svätých, ktorá vyviera z tajomstva zmŕtvychvstalého Krista, keď povedal: „Svetlo tváre zmŕtvychvstalého Krista nás dnes osobitne ožaruje prostredníctvom evanjeliových čŕt piatich blahoslavených, ktorí sa dnes zapíšu do zoznamu svätých. Sú nimi: Arcangelo Tadini, Bernardo Tolomei, Nuno de Santa Maria Alvares Pereira, Gertrude Comensoli a Caterina Volpicelli. Rád sa pripájam k zástupu pútnikov, ktorí im z rôznych národov prišli sem vzdať úctu. Zároveň vás všetkých srdečne pozdravujem. Rozličné ľudské a duchovné skúsenosti týchto nových svätých nám ukazujú hlbokú premenu, ktorú v ich srdciach uskutočnil zmŕtvychvstalý Kristus, ktorý vedie a sprevádza celé dejiny spásy. Preto nás Cirkev vždy a o to viac počas tohto veľkonočného obdobia pozýva usmerniť naše kroky k vzkriesenému Kristovi, ktorý je reálne prítomný vo sviatosti Eucharistie.“



Pápež Benedikt XVI. prijal v pondelok predpoludním na osobnej audiencii prezidenta Bieloruska Alexandra Lukašenka. Ako uvádza oficiálne komuniké, „počas rozhovorov v pozitívnej atmosfére hovorili prítomní o aktuálnych otázkach týkajúcich sa vzťahov medzi vierou a rozumom a dialógom medzi náboženstvami a kultúrami. Hovorili tiež o témach medzinárodného charakteru, spätými s podporou pokoja a skutočného pokroku ľudskosti, ako aj o niektorých problematikách vo vnútri krajiny, či o otázkach Katolíckej cirkvi v Bielorusku a perspektívach prehĺbenia spolupráce medzi oboma stranami. Vyzdvihli tiež pokojné spolunažívanie, ktoré charakterizuje vzťahy medzi katolíckym a pravoslávnym spoločenstvom, ako aj ďalšími náboženskými vierovyznaniami.“ 

Svätý Otec v pondelok tiež na audiencii prijal princa Walesu spolu s vojvodkyňou Cornwallu.
 V utorok pápež Benedikt XVI. navštívil taliansku oblasť Abruzzo, ktorú zasiahlo ničivé zemetrasenie. Svätý Otec vyjadril prítomným svoju duchovnú blízkosť slovami “bol som pri vás, od prvej chvíle, odkedy som sa dozvedel o tomto ničivom zemetrasení, ktoré si vyžiadalo takmer 300 obetí, početných zranených ako aj materiálne škody na vašich domoch. Teraz som tu, medzi vami: chcel by som vás vrúcne objať jedného po druhom.”  Potom Svätý Otec povedal, že obdivuje odvahu, dôstojnosť a vieru, s akými obyvatelia čelili tejto ťažkej skúške, čím vyjadrili veľkú vôľu neupadnúť do averzie a pokračoval: “Mojím príchodom sem, do centra Onna, ktoré zaplatilo takú vysokú cenu na ľudských životoch, som z helikoptéry videl toto údolie a uvedomil som si ešte viac rozmer škôd, spôsobených zemetrasením. Keby to bolo možné, navštívil by som každú oblasť a každú štvrť, každú stanovú oblasť, všetkých. Dobre si uvedomujem, že aj napriek prejavenej solidarite sú ťažkosti, ktoré prináša takýto život mimo domu, život v autách, v stanoch - veľké, o to viac v zime a daždi. Myslím aj na mnohých mladých, ktorí sú nútení čeliť trpkej realite, ktorí museli prerušiť školu, ako aj na starších, ktorí boli donútení vzdať sa svojich každodenných návykov.” 

V katechéze počas stredajšej generálnej audiencie sa Svätý Otec zameral na ďalšieho spisovateľa raného kresťanstva východu a západu, na sv. Germána, biskupa a patriarchu Konštantínopolu, ktorého slávnosť pripadá v Pravoslávnej cirkvi na 12. mája, keď povedal:

„V roku 717, keď Konštantínopol obliehali saracénske vojská, Germán viedol procesiu s uctievanou ikonou Božej Matky. Neskôr, cisár Lev III. začal svoje ťaženie proti používaniu posvätných ikon, ktoré označil za modlárstvo. Keď Germán v roku 730 cisárovi verejne oponoval, bol donútený odísť do vyhnanstva, do kláštora, kde neskôr zomrel. Jeho pamiatka však nebola zabudnutá a po II. nicejskom koncile, ktorý obnovil používanie posvätných ikon, bolo jeho meno ocenené. Písomnosti Germána poznačené horlivou láskou k Cirkvi a oddanosti Božej Matke ovplyvnili náboženskú úctu na východe i západe. Germán, ktorý vyzdvihoval slávnostnú a krásnu liturgiu je tiež známy svojimi úvahami na tému Mariológie. V homíliách tiež vyzdvihol cnosť a poslanie Panny Márie. Jeho slová, ktoré poukazujú na jej telesnú čistotu v jej panenskom materstve, zahrnul pápež Pius XII. do apoštolskej konštitúcie „Munificentissimus Deus“. Modlím sa, aby sme na príhovor sv. Germána mohli byť všetci obnovení v láske k Cirkvi a oddanosti k Matke Božej.“ – ls -