Štvrtkový komentár Antona Ziolkovského: Kto je v skutočnosti diskriminovaný?

Vážení poslucháči! Jednou z oblastí, kde sa za posledné desaťročia podarilo dosiahnuť veľký pokrok, sú ľudské práva. Základná charta ľudských práv prijatá po druhej svetovej vojne platí dodnes. Obsahuje fundamentálne etické pravidlá, ktoré uznávajú všetci. Ľudské práva však nie sú len univerzálnou etikou, ale aj dôkazom jestvovania prirodzeného mravného zákona, ktorý je vpísaný do srdca každého človeka. V poslednom období sme však často svedkami pokusov o novú interpretáciu ľudských práv alebo o ich dopĺňanie. Snažia sa o to najmä malé lobistické skupiny. Každá zmena v tejto oblasti má však dopad aj na chápanie morálky.

Koncom marca zverejnila Agentúra Európskej únie pre základné práva „Správu o homofóbii a diskriminácii z dôvodu sexuálnej orientácie a rodovej identity“ v ktorej tvrdí, že homosexuáli žijúci v Európskej únii sú často „objektom všeobecného tyranizovania a diskriminácie“ a to vo všetkých oblastiach spoločenského života. Už len takéto konštatovanie znie na starom kontinente neuveriteľne. Kde inde sa homosexuálom dostáva takej širokej akceptácie ich spôsobu života ako v Európe? Na ktorom svetadiele je taký vysoký podiel krajín, ktoré poznajú inštitút registrovaných partnerstiev nehovoriac o manželstvách a adopciách detí? Takto formulovanú správu by sme mohli považovať za nadnesenú, keby sa za ňou neskrýval zámer obmedziť náboženskú slobodu. Agentúra správu predložila Európskemu parlamentu, od ktorého očakáva vydanie smernice na zlepšenie súčasného stavu. Na Slovensku si ju všimli viaceré občianske združenia a kresťanské cirkvi. Adresovali list europoslancom i Rade ministrov EU, aby návrh smernice o vykonaní zásady rovnakého zaobchádzania zamietli. Zároveň adresovali výzvu predsedovi vlády, aby Slovenská republika túto smernicu v Rade ministrov vetovala.

Katolícka cirkev rešpektuje dôstojnosť každého človeka a má úctu pred homosexuálnymi osobami. Aj títo ľudia sú objektom jej pastoračnej starostlivosti. Nespravodlivé násilie, ak sa objaví voči komukoľvek, treba vždy odsúdiť. Avšak snaha zabrániť takémuto zaobchádzaniu by nemala viesť ku generalizovaniu a vytváraniu dojmu, akoby homosexuálne osoby boli v Európskej únii diskriminované. Rovnako by takýto stav nemal slúžiť ako zámienka k zavádzaniu domnelého práva na registrované partnerstvo či nebodaj adopciu detí.
Obava z narušenia náboženskej slobody je oprávnená. Agentúra Európskej únie pre ľudské práva totiž medzi prejavmi nespravodlivej diskriminácie uvádza prejavy cirkevných hodnostárov a politikov, ktorí homosexuálne správanie označujú ako nemorálne. Za diskriminujúci označuje správa list lotyšského kardinála a ďalších kňazov, v ktorom protestujú proti pochodu homosexuálnych aktivistov. Podľa správy je znepokojujúce, že cirkevné inštitúcie v Taliansku odmietajú propagáciu homosexuálnych práv. Za diskrimináciu sa považuje aj postoj Rumunskej pravoslávnej cirkvi proti tzv. „homosexuálnym manželstvám,“ či prepustenie praktizujúceho homosexuála z pozície pedagogického pracovníka v katolíckom mládežníckom centre v Nemecku. Z týchto postojov je zrejmé, že agentúre nešlo len o ukončenie nespravodlivého násilia voči menšine, ale aj o obmedzenie náboženskej slobody. Jednoducho povedané, úradníci spolu s väčšinou europoslancov, ktorí 2. apríla podporili schválenie tejto smernice, cirkvám a náboženským spoločnostiam v Európe odkázali, že konáme protizákonne, ak považujeme homosexuálne správanie za nemorálne. Takýto hrubý útok na náboženskú slobodu a slobodu prejavu v Európskej únii nemožno akceptovať.

Po tejto správe možno s veľkou pravdepodobnosťou očakávať smernicu s cieľom zakázať správanie, ktoré by urážalo osobu kvôli jej sexuálnej orientácii. Tento zákaz by sa mal týkať verejného i súkromného sektora takmer vo všetkých oblastiach. Ak katolícky biskup na verejnosti mimo sakrálneho priestoru odsúdi homosexuálne správanie, bude sa to považovať za diskrimináciu a môže byť potrestaný finančnou sankciou. V praxi to môže vyzerať tak, že cirkevné inštitúcie nebudú môcť odmietnuť zamestnať aktívneho homosexuála. Ak by ku schváleniu takejto smernice skutočne došlo, kresťania by nemohli beztrestne verejne prezentovať biblické postoje o nemorálnosti homosexuálneho správania.
Vážení poslucháči! Každý človek je stvorený na Boží obraz, preto mu náleží dôstojnosť a základné ľudské práva. Nespravodlivé násilie voči menšinám treba odsúdiť. Tento problém sa však nedá vyriešiť obmedzením slobody prejavu a náboženskej slobody. Apelujme preto na politikov, osobitne na vládu Slovenskej republiky, aby jej zástupca v Rade ministrov vetoval návrh spomínanej antidiskriminačnej smernice. Pre demokraciu EU je dôležité, aby sloboda prejavu, ktorá zahŕňa aj právo odsúdiť na základe Svätého Písma a Tradície homosexuálne správanie ako nemorálne, bola zachovaná.