Dnes vychádza kniha kardinála Ratzingera: „Chvála svedomia“

Taliansko (28. apríla, RV) – Dnes vychádza v Taliansku nová kniha kardinála Josepha Ratzingera: „Chvála svedomia“. Kniha je zhrnutím prejavov a prednášok budúceho pápeža z obdobia rokov 1991 až 2000, v ktorých vychádza z myšlienok rozličných autorov, ako Sokrates, Platón, sv. Augustín, cirkevných otcov a špeciálne z myšlienok kardinála Johna Henryho Newmana, kde sa kardinál Ratzinger pozastavuje pri témach svedomia, pravdy a viery.

Názov tejto knihy prevzal z prednášky, ktorú kardinál Ratzinger predniesol na konferencii v roku 1991, kde sa zamýšľa nad známymi slovami kardinála Henryho Newmana, ktoré viac ako po sto rokoch komentoval, zdôrazňujúc zásadnú spojitosť medzi pravdou a svedomím. Upozornil na to, že je potrebné sa vyhýbať falošnej koncepcii subjektívneho svedomia. „Keby sme sa totiž vyhýbali objektívnej pravde – poznamenáva vtedajší prefekt Kongregácie pre náuku viery – bolo by potom možné ospravedlniť aj príslušníkov nacistických jednotiek SS, pretože sa dopúšťali krutosti „v absolútnej istote svedomia.“ Odtiaľ plynie podstatná úloha pocitu viny, ktorý je pre človeka rovnako nevyhnutný, ako fyzická bolesť je príznakom, ktorý umožňuje rozpoznať poruchy normálnych funkcií organizmu. A kto už nie je schopný vnímať vinu – vyvodzuje kardinál Ratzinger – je duchovne chorý...duchovná choroba, ktorá je omnoho nebezpečnejšia než vina, ktorú si je človek schopný priznať.“

Ako ďalej dodáva: „Človek, ktorý má svedomie, nikdy nič nekupuje za cenu zrieknutia sa pravdy, v prospech dohody, blahobytu, úspechu, spoločenského postavenia a uznania zo strany vládnej mienky.“

Budúci pápež sa svojou vtedajšou prednáškou dotkol – ako sám povedal - „skutočne kritického miesta celého novoveku, keď pravda bola eliminovaná a nahradená ideou pokroku. Dôsledkom čoho – ako pokračuje kardinál Ratzinger – vo svete, ktorý si nevšíma pevné oporné body, chýba smer a prevahu tak získava „zameranie sa na užitočnosť. Ale človek predsa však je schopný poznať pravdu, ktorá je vpísaná do jeho srdca a dosvedčuje ju práve svedomie.“ S odvolaním sa na sv. Bazila a sv. Augustína, ďalej dodáva: „Hlas pravdy nám nie je vnucovaný z vonku, ale je vložený do nášho vnútra.“ A preto aj slová kardinála Henryho Newmana o svedomí poukazujú na tú skutočnosť, že ani „ pápež nemôže uložiť veriacim katolíkom nijaké prikázania iba preto, že sa mu chce, alebo že to uzná za vhodné, či užitočné, ale - ako dodal na záver budúci pápež Benedikt XVI. – všetka moc, ktorú má, je moc svedomia – pôvodná pamäť dobra a pravdy ...je zárukou tejto pamäti, ktorá musí byť neustále očisťovaná, rozlišovaná a bránená proti rôznym spôsobom jeho ničenia... Iba vtedy poznáme a zakúsime vnútorne Pravdu, ktorou je Kristus, ktorý si nás zamiloval a zničil naše viny svojou láskou, ktorou sa stávame slobodnými pre radostné počúvanie, bez úzkosti posolstva svedomia.“ –mp-