Očami viery, vedy a kultúry: 800. výročie schválenia Reguly sv. Františka

Uplynulý týždeň v dňoch 15. až 18. apríla sa v Assisi stretlo viac ako dvetisíc františkánov, aby si tak pripomenuli 800. výročie schválenia Reguly sv. Františka, ktorou sa tieto spoločenstvá riadia. V Ríme sa tejto veľkej františkánskej rodine prihovoril aj Svätý Otec, ktorý ich prijal na audiencii v jeho letnom sídle v Castel Gandolfe. V dnešnej rubrike sa teda budeme venovať františkánskym rehoľným spoločenstvám a tiež jej zakladateľovi sv. Františkovi z Assisi.

Zakladateľ sv. František z Assisi

 
Svätý František, pôvodným menom Giovanni Battista Bernardone, sa narodil v talianskom meste Assisi v roku 1181 alebo 1182 v rodine zámožného obchodníka so súknom. František získal dobré vzdelanie a počas svojej mladosti viedol bezstarostný život s dostatkom finančných prostriedkov. Keď v roku 1199 vypukla v Assisi občianska vojna medzi mešťanmi a šľachtou, František sa do vojny zapojil v meštianskych oddieloch. Po zajatí v boji proti mestu Perugia, sa u Františka začína postupný proces obrátenia. Prosil Boha o osvietenie a často navštevoval malomocných. V rovnakom období vykonal púť do Ríma, kde sa so žobrákmi postil pri vstupe do baziliky. Po návrate sa ešte hlbšie venoval chudobným a posteniu. Neskôr začal František opravovať kostol sv. Damiána, v ktorom ešte hlbšie pocítil Božie volanie. V roku 1206 sa definitívne zriekol svojho dedičstva a rovnako aj svojho otca slovami: „Do dnešného dňa som ťa volal svojím otcom na tejto zemi, odteraz však chcem hovoriť: »Otče, ktorý si na nebesiach«.“ Od tej chvíle žil František v dobrovoľnej chudobe ako pustovník na okraji spoločnosti.

Ako prví sa k sv. Františkovi pripojili bohatý šľachtic Bernardo di Quintavalle a právnik Pietro Cattani. Postupne sa k nemu pridávalo mnoho ďalších mladých ľudí. Žili jednoduchým životom v opustenej nemocnici Rivo Torto neďaleko Assisi, neskôr sa začali venovať misijnej činnosti. Ich životným programom sa stali slová z Matúšovho evanjelia: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ (Mt 19, 21)

Schválenie Reguly sv. Františka

V roku 1209 sa František vybral spolu so svojimi jedenástimi nasledovníkmi do Ríma, kde pápeža Inocenta III. požiadal o schválenie spôsobu života svojho mladého spoločenstva.

Hoci pápež Regulu sv. Františka schválil, oficiálne bolo pápežské uznanie zverejnené pravdepodobne pred alebo počas Štvrtého lateránskeho koncilu v roku 1215. Dodajme, že prvé vydanie františkánskej reguly, ktorá bola vtedy pápežovi predložená, sa stratilo.

Po koncile musel František a jeho spolubratia opustiť svoje pôsobisko na Rivo Torte. Opát benediktínskeho kláštora na hore Subasio im v tom čase zveril do užívania kaplnku Panny Márie Kráľovnej anjelov, ktorá sa tak stala strediskom nového náboženského hnutia. Prvý františkánsky kláštor však vznikol ešte v roku 1212 v Toskánsku neďaleko mesta Cetona.

Sv. František zomrel 3. októbra 1226, o dva roky neskôr ho pápež Gregor IX. vyhlásil za svätého. Je patrónom zvierat, obchodníkov, Talianska a životného prostredia.

Rozdelenie rádu na viaceré rehoľné spoločenstvá

 
Ešte počas Františkovho života sa v reholi začali spory medzi tzv. konventuálmi a spirituálmi ohľadom dodržiavania regule a ideálu chudoby. Spor sa ešte viac prehĺbil po smrti sv. Františka a v 14. storočí napokon viedol k rozdeleniu rádu na niekoľko samostatných rehoľných spoločenstiev. Spomedzi nich je najznámejší Rád menších bratov, hovorovo františkáni. Rád vznikol v 14. storočí zo skupín tzv. observantov, ktorí žiadali prísnejšie dodržiavanie Regule sv. Františka, predovšetkým čo sa týka zachovávania chudoby.

V roku 1520 založil Matteo da Bascio ďalšie františkánske mužské rehoľné spoločenstvo Rád menších bratov kapucínov, či skrátene kapucíni. Do tretice patrí medzi tieto hlavné spoločenstvá aj Rád menších bratov konventuálov, teda minoriti, ktorí vo vzťahu k ideálu chudoby pripúšťali určité ústupky.

Ženská vetva rehole – Rád Klarisiek

 
Rád Klarisiek má rovnako ako aj mužská vetva svoje korene v 13.storočí. Svätá Klára, ktorá pozorne sledovala Františkov život, sa nadchla pre evanjeliový ideál, ktorý hlásal. V roku 1212 na Kvetnú nedeľu za ním utiekla do kostola Panny Márie Kráľovnej anjelov, kde prijala z jeho rúk kajúce rúcho a tak sa verne oddala Kristovej láske. Jej príklad nasledovali ďalšie mladé dievčatá a následne začal vznikať rád „chudobných paní.“ V tomto ideály najvyššej chudoby sv. Kláry pokračujú rehoľné sestry – klarisky dodnes. Podľa tradície ju prežívajú v pápežskej klauzúre, teda v celoživotnom spoločnom uzavretom priestore v najprísnejšom zmysle.

Stretnutie františkánskych reholí v Assisi

 
Pri príležitosti 800. výročia vzniku františkánskej rodiny zasadala v uplynulých dňoch v Assisi Medzinárodná kapitula františkánov. V talianskom meste sa tak zišlo 2000 pátrov zo 65 krajín sveta, ktorí zastupovali 35 tisíc františkánov štyroch františkánskych rodín.
Na otvorení Kapituly bol prítomný pápežský kazateľ, páter Raniero Cantalamessa, ktorý viedol práce celého stretnutia. Pri tejto príležitosti povedal:

„Aj dnes sme svedkami toho, že davy ľudí, najmä v niektorých krajinách, napríklad v Európe, ktoré sa odcudzili z Cirkvi a ktoré aj pre mnohé nedorozumenia, už viac nedokážu nachádzať Krista prostredníctvom Cirkvi.
Úlohou františkánov, ale nielen ich je, aby privádzali ľudí k stretnutiu sa s evanjeliom, s Ježišom Kristom, pretože ak sa raz niekto stretne s Kristom, potom už nie je ťažké nájsť Cirkev. Pretože Cirkev je miesto, kde sa žije evanjelium. Ako som už povedal, sú tu davy ľudí, ktoré nedokážu viac nájsť Ježiša v Cirkvi a teda je potrebné, aby sme im pomohli nanovo objaviť Cirkev, aby v nej mohli objaviť Ježiša.“

Príhovor Svätého Otca k františkánskej rodine v Castel Gandolfe

V posledný deň stretnutia 18. apríla sa rehoľníci presunuli do pápežského letného sídla v Castel Gandolfe, kde sa im počas audiencie prihovoril Svätý Otec. V príhovore zdôraznil dôležitosť Františkovho poslania a jeho prvých nasledovníkov. Jeho cesta do Ríma kvôli schváleniu Reguly je dôkazom toho, ako charizma a zriadenie stále dopĺňajú budovanie Cirkvi, povedal Svätý Otec a dodal:
„František mohol aj neisť k pápežovi. V tom čase vznikali viaceré skupiny a rehoľné hnutia a niektoré z nich oponovali Cirkvi ako inštitúcii, či sa o jej schválenie nijako neusilovali. Naopak on myslel hneď na to, aby svoju „cestu“ a cestu jeho spoločníkov vložil do rúk Rímskeho biskupa, Petrovho nástupcu. Tu vidieť jeho skutočného cirkevného ducha.“
Potom hovoril Benedikt XVI. o úplnej zhode medzi životom a učením Krista, ktoré svätý František vo svojom živote stelesňoval:
„Toto je stredobodom nášho stretnutia. Evanjelium ako životné pravidlo. Pravidlo a život bratov minoritov sú: pozorovať evanjelium Pána nášho Ježiša Krista: takto to píše František na začiatku schválenej Reguly. V tomto spočíva jeho pôvab. Pre toto je stále taký aktuálny.“
V závere Svätý Otec povzbudil rehoľníkov, aby tak ako František a Klára aj oni pokračovali v ich príklade – stratiť svoj život pre Ježiša. Ako František, začnite vždy od samých seba. Na prvom mieste sme my prvým domom, ktorý chce Boh obnoviť“. –mf-