Zamyslenie na 2. veľkonočnú nedeľu - Sviatok Božieho Milosrdenstva

Milí poslucháči,
pred niekoľkými dňami kardinál Ruini, ktorý z poverenia Svätéto Otca Jána Pavla II riadil rímsku diecézu v jednej televíznej relácii vydal asi toto svedectvo: “Svätý Otec nikdy nezasahoval do môjho spravovania rímskej diecézy, až na jednu výnimku, keď ma osobne žiadal, aby som vyčlenil kostol a jedného kňaza, ktorého meno mi presne určil k šíreniu úcty Božieho milosrdenstva“. Nie je iste náhoda drahí bratia a sestry, že Svätý Otec Ján Pavol II zomrel práve vo večerných hodinách vigílie Sviatku Božieho Milosrdenstva a ani to, že jeho posledné oficiálne posolstvo a teda jeho posledné slová adresované tomuto svetu boli vyslovené, i keď už nie jeho hlasom, práve na sviatok Božieho milosrdenstva a znejú takto: „Ako veľmi svet potrebuje pochopiť a prijať Božie milosrdenstvo! Pane, ktorý si svojou smrťou a zmŕtvychvstaním zjavil lásku Otca, my veríme v teba a s dôverou ti aj dnes opakujeme: Ježišu, dôverujem v teba, buď milosrdný mne i celému svetu”. A nie je náhoda asi ani to, že milosrdný Ježiš, ktorý sa zjavil poľskej sestre Faustíne Kowalskej v prvej polovici dvadsiateho storočia a chcel, aby sa sviatok Božieho milosrdenstva rozšíril v celej Cirkvi si vybral práve poľského pápeža Jána Pavla II, aby si ním poslúžil na tento cieľ. Čo je podstatou sviatku Božieho milosrdenstva? Je ním posolstvo Boha, že neexistuje taký veľký hriech aj keby ich bolo veľa, ktorý by Boh nechcel odpustiť a za ktorý by Ježiš už dávno nezaplatil svojou krvou na kríži. A preto by bola škoda, keby sme jeho krv nechali len tak bez povšimnutia padať na zem. „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3,16). Náš Boh Ježiš Kristus miluje hriešnika a vždy mu ponúka odpustenie a nádej na nový život. Ježiš vo svojich zjaveniach sestre Faustíne prisľubuje, že i veľkých hriešnikov, keď si budú uctievať a modliť sa k Božiemu milosrdenstvu môže urobiť veľkými svätými. Ježiš chce, aby sme boli dokonalí, ako je dokonalí náš Otec v nebesiach, ale azda jediná vlastnosť v ktorej môžeme byť skutočne dokonalí je milosrdenstvo. Nie je v ľudských silách, aby človek bol dokonale múdry, dobrý, silný. Ale je možné, aby bol dokonale milosrdný. To znamená, aby sa stále učil byť otvorený pre odpustenie a mal stále milosrdné srdce voči chybám svojich bratov a sestier a nakoniec, aby vedel byť milosrdný aj voči sebe samému – aj to je treba sa učiť drahí bratia a sestry.
A ako sa dá učiť milosrdenstvu? Svätá sestra Faustína nám vo svojom denníčku, kde opisuje svoje stretnutia so živým Kristom ponúka tieto rady a hovorí : „Pane, celá sa chcem premeniť na tvoje milosrdenstvo a byť tak živým obrazom teba. Pomôž mi Pane, aby boli moje oči milosrdné, aby som nikoho neupodozrievala a nesúdila podľa vonkajšieho zdania, ale hľadala to čo je v dušiach mojich blížnych pekné a ponáhľala sa im na pomoc. Pomôž mi Pane, aby môj sluch bol milosrdný, aby som bola naklonená k potrebám mojich blížnych, aby moje uši neboli ľahostajné voči ich bolestiam a stonaniu. Pomôž mi Pane , aby môj jazyk bol milosrdný, aby som nikdy nehovorila zle o mojich blížnych, ale pre každého mala slovo útechy a odpustenia. Pomôž mi Pane, aby boli moje ruky milosrdné a plné dobrých skutkov, aby som svojmu blížnemu robila iba dobre a sama preberala ťažšie namáhavejšie práce. Pomôž mi Pane, aby bolo moje srdce milosrdné, aby som vedela spolucítiť s každým utrpením svojich blížnych. Svoje srdce nechcem pred nikým zatvárať, ani pred tými ktorí zneužívajú moju dobrotu. Kiež by som sa stala miestom odpočinku pre tvoje milosrdenstvo, ó Pane.“ Nech sa tak stane drahí bratia a sestry, amen.

Roman Titze