Homília Svätého Otca na Veľkonočnú nedeľu: "Kristus, moja nádej, vstal zmŕtvych"

Vatikán (12. apríla, RV) - Dnes, vo Veľkonočné ráno, Svätý Otec predsedal slávnostnej svätej omši na námestí sv. Petra vo Vatikáne. Vo svojej homílii sa veriacim prihovoril slovami:
"Drahí bratia a sestry,
"Bol obetovaný náš veľkonočný baránok, Kristus!" (1 Kor 5,7). V tento deň zaznieva zvolanie svätého Pavla, ktoré sme si vypočuli v druhom čítaní, a ktoré pochádza z prvého listu Korinťanom. Ide o text, ktorý bol napísaný iba 20 rokov po Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní, napriek tomu - ako je to typické pre isté Pavlove výrazy - už v sebe obsahuje udivujúcu syntézu, plné vedomie kresťanskej novosti. Hlavný symbol histórie spásy - veľkonočný baránok - je tu identifikovaný v Ježišovi a nazývaný práve "náš veľkonočný baránok". Židovská veľká noc, pamiatka na oslobodenie z Egyptského otroctva, počítala každý rok s obetovaním baránka, baránka pre celú rodinu, podľa Mojžišových predpisov. Vo svojom utrpení a smrti sa Ježiš ukazuje ako Boží Baránok "obetovaný" na kríži, aby sňal hriechy sveta. Bol zabitý práve v hodine, keď bolo zvykom zabíjať baránkov v Jeruzalemskom chráme. Zmysel tejto svojej obety anticipoval on sám počas Poslednej večere, nahradiac seba - pod znameniami chleba a vína - namiesto rituálnych jedál židovskej Veľkej noci. Tak môžeme povedať, že Ježiš skutočne vykonal tradičnú starovekú veľkú noc a premenil ju na svoju Veľkú noc.

Počínajúc týmto novým významom veľkonočných sviatkov, tak rozumieme aj interpretácii "nekvasených chlebov", ktorú priblížil svätý Pavol. Apoštol sa odvoláva na staroveký židovský zvyk: podľa ktorého pri príležitosti Veľkej noci, bolo potrebné vyčistiť dom aj od najmenšieho kúsku kysnutého chleba. Na jednej strane to znamenalo pamiatku na to, čo sa stalo predkom vo chvíli úteku z Egypta: odchádzajúc rýchlo z krajiny, zobrali si so sebou iba nekvasené chleby. Zároveň ale "kvasené chleby" boli symbolom očistenia: odstrániť to, čo je staré, aby sa uvoľnilo miesto pre nové. Teraz, vysvetľuje svätý Pavol, aj táto staroveká tradícia získava nový zmysel, počínajúc nových "exodom", ktorým je Ježišov prechod zo smrti do večného života. A pretože Kristus, ako pravý Baránok obetoval seba samého za nás, aj my jeho učeníci - vďaka Nemu a prostredníctvom Neho - môžeme a musíme byť "novým cestom", "kvasenými chlebmi", oslobodení od každého zvyšku starého kvasu hriechu: nikdy viac zloba a ničomnosť v našom srdci. "Slávme teda sviatok ... s kvasenými chlebmi úprimnosti a pravdy". Táto výzva svätého Pavla, ktorá končí krátke čítanie, ktoré sme si pred chvíľou vypočuli, sa ozýva silnejšie v kontexte Roku sv. Pavla.

Drahí bratia a sestry, prijmime apoštolovo pozvanie. Otvorme dušu mŕtvemu a vzkriesenému Kristovi, aby nás obnovil, aby odstránil z nášho srdca jed hriechu a smrti a šíril lymfu života ducha Svätého: božský a večný život. Vo veľkonočnej sekvencii, skoro odpovedajúc na slová apoštola, sme spievali: "Scimus Christum surrexisse a mortuis vere" - vieme, že Kristus skutočne vstal zmŕtvych". Áno! Toto je základným jadrom vyznania našej viery; toto je výkrik víťazstva, ktorý dnes všetkých zjednocuje. A ak Ježiš vstal zmŕtvych, teda je živý, kto nás môže oddeliť od Neho? Kto nás môže obrať o jeho lásku, ktorá zvíťazila nad nenávisťou a porazila smrť? Ohlasovanie Veľkej noci sa šíri vo svete radostným spevom Aleluja. Spievajme ho s perami, spievajme ho predovšetkým našim srdcom a životom, životným štýlom "kvasených chlebov", teda jednoduchým, pokorným a plodným na dobré skutky. "Surrexit Christus spes mea: / precedet suos in Galileam - Kristus moja nádej vstal zmŕtvych a predchádza vás do Galilei". Vzkriesený nás predchádza a sprevádza na cestách sveta. On je našou nádejou, On je pravým pokojom sveta. Amen!
Preklad: Ľudovít Malík