Tajomstvo Veľkonočného trojdnia vrcholí

Vatikán (11. apríla, RV) - V dnešný večer sa ocitáme na vrchole veľkonočného trojdnia, ktoré zároveň tvorí najväčšie tajomstvo nášho života v Ježišovi Kristovi. Do veľkonočného trojdnia sme vstúpili na Zelený štvrtok slávením svätej omše svätenia olejov a krizmy, na ktorej sa stretli v diecéznych katedrálach kňazi so svojimi biskupmi. Biskupi tu požehnali oleje pre pomazanie chorých, pre katechumenov a krizmu. Je to obrad veľmi bohatého významu, ktorý je sprevádzaný aj osobitným gestom obnovy kňazských sľubov a záväzkov. Je to deň kňazov, ktorý každý rok umožňuje znovuobjaviť hodnotu a význam kňazstva, ktoré je darom a tajomstvom Božej lásky pre ľudstvo.

Vo štvrtok večer sme potom slávili pamiatku ustanovenia Eucharistie, sviatosti nekonečnej lásky Boha k ľudstvu. Judáš zrádza Krista, Peter, napriek všetkým svojim uisteniam ho zapiera, ostatní apoštoli v čase Kristovho umučenia sa rozutekajú. Napriek tomu, týmto krehkým ľuďom Pán zveruje svoj testament a seba samého, svoje telo a svoju krv, vydáva za život sveta. Je to nevysloviteľné tajomstvo božieho milosrdenstva a dobroty!

V Zelený štvrtok sa večerná svätá omša slávi na pamiatku ustanovenia Sviatosti Oltárnej. Táto svätá omša je tiež známa obradom umývania nôh dvanástim mužom, ktorý pochádza z čias svätého Gregora Veľkého, ktorý denne hostil 12 žobrákov. Týmto dňom, ktorý dostal svoje pomenovanie pravdepodobne podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš Kristus modlil pred svojim zatknutím vojakmi, začína Veľkonočné trojdnie. Vo štvrtok prestávajú zvoniť zvony, ako znak spoluúčasti s utrpením Krista. Ich zvuk sa ozve až na slávnostnú Glóriu na vigíliu vzkriesenia na Bielu sobotu a namiesto nich sa používajú rapkáče. Po skončení svätej omše si pripomíname Pána Ježiša, ako v Getsemanskej záhrade bdie v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali a Ježiš zostáva celkom sám, opustený. Túto udalosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok, zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich. Obnažená oltáre symbolizujú opustenosť Krista v Getsemanskej záhrade.
 Na Veľký piatok sme si vypočuli Pašie, rozprávanie o umučení a boli sme pozvaní uctiť si kríž, mimoriadny symbol Božieho milosrdenstva. Pre človeka, ktorý často si je neistý v rozlišovaní dobra a zla, ukrižovaný Kristus ukazuje jedinú cestu, ktorá dáva zmysel ľudskej existencii. Je to cesta úplného prijatia Božej vôle a veľkodušného sebadarovania sa bratom.



Na Veľký piatok večer sa už stalo tradíciou, že sa Svätý Otec modlí krížovú cestu v Koloseu. Meditácie a komentáre tohtoročnej krížovej cesty pripravil indický arcibiskup Guwahati, Mons. Thomas Menamparampil, ktorý sa pri tej príležitosti vyjadril slovami: „Myslím, že musíme meditovať na tému zla vo svete. Táto téma je veľmi dôležitá pre nás. Bolesť a rôzne formty utrpenia sú symbolom prítomnosti kríža Ježiša Krista v našom živote. Musíme sa ho naučiť prijať, pretože utrpenie má silu oslobodzovať. Kríž nesieme stále, ale zvlášť, keď znášame prenasledovania a ťažkosti. Vtedy si musíme povedať „Ježiš je s nami“ a musíme ísť stále dopredu s Ním a s jeho krížom.“
 Krížová cesta v dnešnej podobe pochádza z neskorého stredoveku. Hlavnými šíriteľmi tejto pobožnosti boli sv. Bernard z Clairvaux, svätý František z Assisi a svätý Bonaventúra. No určite svoj pôvod má v sprievodoch pútnikov, ktorí kráčali po stopách Pána Ježiša nesúceho kríž v uliciach Jeruzalema.



Dominikánsky brat Rinaldo vo svojej knihe Liber peregrinationis v roku 1294 píše, že vystúpil k Božiemu hrobu tou cestou, po ktorej kráčal Kristus s krížom. Opisuje aj viaceré zastavenia: napríklad, Herodesov palác, - nádvorie, kde bol Ježiš odsúdený na smrť, - miesto, kde stretol plačúce jeruzalemské ženy, či miesto kde Šimon Cyrenejský vzal na svoje plecia Kristov kríž.

Keď sa už nemohlo putovať do Svätej zeme, začali sa na Západe budovať Kalvárie, aby pripomínali ľuďom túto nesmierne dôležitú udalosť z dejín spásy. Aj v Ríme, neďaleko Lateránskej baziliky sú známe Sväté schody, prenesené z Jeruzalema, po ktorých podľa tradície kráčal Pán Ježiš.

Krížovú cesta, ako ju poznáme dnes, s jej 14 zastaveniami nachádzame v Španielsku, v prvej polovici 17. storočia, najmä vo františkánskom prostredí. Z Iberského polostrova sa dostala na Sardíniu, ktorá vtedy bola pod španielskou kráľovskou korunou, a následne na Apeninský polostrov. Jej presvedčeným šíriteľom bol františkán, svätý Leonard z Porto Mauricio, ktorý zomrel v roku 1751. On sám postavil na rozličných miestach vyše 572 krížových ciest, okrem iných aj v Koloseu, ktorú posvätil 27. decembra, vo Svätom roku 1750 pápež Benedikt XIV.

Koloseum, kde sa na veľký piatok koná krížová cesta, stojí v centre Ríma už skoro dvetisíc rokov. Dokončené bolo v roku 80 po Kristovi. Zahynulo tu mnoho kresťanov, ktorí za svoju vieru obetovali životy. Prvá krížová cesta na pamiatku umučenia Ježiša Krista sa v Koloseu konala v roku 1750. Vtedy ju viedol pápež Benedikt 14., no búrlivé udalosti 18. i 19. storočia zabránili rozvoju tejto tradície. Obnovil ju až pápež Pavol VI. v roku 1964., ktorý ju osobne viedol 14-krát.

Dnes, na Bielu sobotu, v deň veľkého liturgického ticha, sme sa zastavili, aby sme sa zamysleli a pouvažovali nad týmito udalosťami. Cirkev, povzbudená Pannou Máriou Sedembolestnou bdie a spolu s ňou očakáva ráno vzkriesenia, lebo naozaj, „prvý deň po sobote“ ticho bude prerušené radostnou veľkonočnou zvesťou. Vyhlási ju spev exultet počas slávnostnej liturgie veľkonočnej vigílie. Kristovo víťazstvo nad smrťou zatrasie nielen kameňom, ktorým bol zatvorený hrob, ale aj srdcami a mysľami veriacich a zaplaví ich tou istou radosťou, akú zakúsila Mária Magdaléna, zbožné ženy, apoštoli, i všetci tí, ktorým sa na veľkonočnú nedeľu zjavil zmŕtvychvstalý Ježiš Kristus.
 Slávnostná Veľkonočná vigília Vzkriesenia Pána sa dnes večer začne vo vatikánskej Bazilike sv. Petra o 21. hod a predsedať jej bude pápež Benedikt XVI. Slávnostnú svätú omšu na Veľkonočnú nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania so začiatkom o 10:15 hod bude Svätý Otec slúžiť na Námestí sv. Petra. Po nej z balkóna na priečelí baziliky udelí požehnanie „Urbi et Orbi“ – mestu Rím a svetu. – ls –