Cirkev a svet: Cyprus

Na dnešnej ceste sa v našej rubrike Cirkev a svet vyberieme presne tam, kam viedla prvá apoštolská cesta sv. Pavla, na najväčší ostrov vo východnom Stredomorí – na ostrov Cyprus. Nachádza sa viac ako 100 kilometrov južne od Turecka. Presnejšie však zavítame do Cyperskej republiky, ktorá leží na tomto ostrove. Krajina je známa vraj ako vôbec jediná, ktorá má na svojej štátnej vlajke zobrazenú mapu svojho štátu. Do tejto slnečnej časti sveta sa vyberieme aj v súvislosti s návštevou cyperského prezidenta Dimitrija Christofiasa vo Vatikáne, ktorá bola v marci tohto roku. Počas nej sa prezident stretol s pápežom Benediktom XVI.

Politická situácia v krajine

Názov krajiny je odvodený od gréckeho slova „kypros“, čo v gréčtine znamená meď. Ťažila sa tu totiž už od staroveku. Pripomeňme, že okrem Cyperskej republiky leží na ostrove Cyprus aj Turecká republika Severný Cyprus štát ktorý medzinárodne uznáva iba Turecko.
Sever krajiny vyhlásil svoju nezávislosť už v roku 1975, keď ho rok predtým obsadili Turci, aby tak chránili záujmy tureckého ľudu. Cyperská republika však ako samostatný štát vznikla až v roku 1983 a v Európskej únii je od roku 2004. Ako sme už spomenuli v úvode, súčasným prezidentom krajiny je Dimitrij Christofias, ktorý bol do svojej funkcie zvolený minulý rok vo februári. Hlavným mestom je Nikózia a úradným jazykom je gréčtina a turečtina. Krajina má približne 780 tisíc obyvateľov, pričom väčšinu z nich – asi 78 percent - tvoria Gréci. Zvyšok dopĺňajú maroniti, teda kresťania libanonského pôvodu, ďalej Arméni a Turci. V krajine žije aj mnoho prisťahovalcov z iných krajín.

Cirkev v Cyperskej republike

Cirkev Cypru je jednou z najstarších kresťanských komunít. Založil ju sv. Pavol a Barnabáš a jej nezávislosť potvrdil Efejzský koncil v roku 431. Cirkev mala veľký vplyv na sociálny a politický život krajiny predovšetkým od roku 1960, keď sa prvým prezidentom ostrova stal arcibiskup Makarios III.
Dnes rímski katolíci predstavujú v krajine 1,5 percenta z obyvateľov. Približne 95 percent obyvateľov tvoria pravoslávni kresťania, keďže cyperskí Gréci sa pridržiavajú gréckej pravoslávnej Cirkvi. Zvyšné percentá veriacich tvoria maroniti, arménski kresťania, moslimovia a anglikáni.

Návšteva cyperského arcibiskupa Chryzostoma II. vo Vatikáne

V júni 2007 navštívil Vatikán arcibiskup Chryzostom II., pravoslávna hlava cirkvi na Cypre. Predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov, kardinál Walter Kasper vtedy povedal: „Táto návšteva je pre nás veľmi významná, lebo predstavuje ďalší krok k zblíženiu s pravoslávnymi cirkvami.“

Dôležitou témou návštevy bola situácia na rozdelenom Cypre, ktorého severnú časť už od roku 1974 okupuje Turecko. Arcibiskup Chryzostomos túto tému otvoril na oficiálnom stretnutí, ktoré mal s predsedom Biskupskej konferencie Talianska arcibiskupom Angelom Bagnascom. Počas nej odsúdil tureckú lúpež umeleckého a náboženského dedičstva Cypru. „Tí, ktorí okupujú časť nášho ostrova, nám neprestajne kradnú, ničia a predávajú do zahraničia naše dedičstvo!“ vyhlásil. „Prosíme vás o podporu v spravodlivom zámere obnoviť naše okupované pamiatky, zničené alebo ponechané zničeniu, lebo hrozí, že posvätné miesta Cypru – katolícke, maronitské, arménske, židovské aj pravoslávne –, ktoré patria do kultúrneho dedičstva ľudstva, sa navždy stratia!“

Arcibiskup Chryzostomos II. počas stretnutia zároveň vyslovil predsedovi Konferencie biskupov Talianska „bratskú solidaritu“ v ťažkých chvíľach, keď čelí rôznym hrozbám a útokom. Nazval ho „obrancom ľudskej dôstojnosti, kresťanskej rodiny a manželstva podľa predstáv dvetisícročnej tradície svätej Cirkvi“ a povzbudil ho slovami: „Vpred s Bohom, bratu! Nie si sám a po zime príde jar tak ako po daždi dúha.“

V ekumenickom dialógu má Svätá stolica v cyperskom pravoslávnom arcibiskupovi dobrého partnera. „Je veľmi veľa vecí, ktoré nás zjednocujú, a veľmi málo takých, ktoré nás rozdeľujú; a tie môžu byť s pomocou Ducha Svätého prekonané!“ - vyhlásil Chryzostomos II. na stretnutí s arcibiskupom Bagnascom. Jeho rímska návšteva vyvrcholila stretnutím s Benediktom XVI., s ktorým podpísali spoločné vyhlásenie.

Stretnutie Chryzostoma II. so Svätým Otcom
Počas stretnutia si pravoslávny arcibiskup Chryzostom II. spolu so Svätým Otcom pripomenuli 35. výročie nadviazania oficiálnych diplomatických vzťahov medzi krajinou a Svätou stolicou. Arcibiskup zároveň Svätého Otca požiadal o podporu trpiacej vlasti.
Stretnutie s Chryzostomom II. označil Benedikt XVI. za „dar Boha trpezlivosti a potechy“ a za výnimočne dôležité v čoraz intenzívnejšom úsilí o plné spoločenstvo, po ktorom tak túžil Ježiš Kristus. „Po storočiach nie priam bratského správania znova budujeme mosty zmierenia, spolupráce a lásky!“ vyhlásil pravoslávny arcibiskup. Zdôraznil však, že tak ako sa rozdelenie Cirkví napĺňalo počas stáročí „nahromadených nedorozumení“, tak obnovenie obojstrannej dôvery a opätovné zjednotenie si vyžaduje čas. Spoločnou úlohou kresťanských cirkví je však už dnes vydávať svedectvo lásky pred svetom.

„Spoločnosť i človek našich čias sú smädní a hľadajúci. Majú hodnoty a zásady, tradície a zvyky, ktoré sa vytvárali vo svetle evanjelia a pod múdrym vedením cirkevných otcov i ďalších osobností Cirkvi, ale nedokážu rozoznať Kristovu prítomnosť a silu jeho vykupiteľského posolstva. Odmietajú základný význam kresťanských koreňov Európy: to je hodina Cirkvi a novej evanjelizácie, hodina misie! Avšak bez spolupráce cirkví v Európe a bez nášho spoločného kresťanského svedectva dosiahne nepochybne len málo vecí dobrý výsledok a mnohé osamelé úsilia jednotlivých cirkví a kresťanských vyznaní sú, žiaľ, odsúdené na neúspech. Dnešná globalizovaná doba však namiesto toho, aby pozitívne ovplyvňovala kresťanské európske myslenie, akoby odmietala historickú všeobecnosť kresťanského posolstva a odsúvala jeho dynamiku a účinnosť na okraj. Sekularizácia, pôžitkárstvo, takzvané „uznávanie“ technológie a bezbožnej vedy mätú nášho blížneho a vedú ho nevyhnutne do existenčnej beznádeje. Úzkostlivo znie jeho volanie: Pane, a ku komu by sme išli? (Jn 6, 68).

 
Návšteva prezidenta Cypru vo Vatikáne
Stretnutie prezidenta Cypru Dimitrija Christofiasa so Svätým Otcom, ktoré bolo pred pár dňami, sa nieslo v atmosfére srdečných rozhovorov, počas ktorých sa hovorilo najmä o situácii v krajine a jej budúcnosti. Prezident Christofias počas stretnutia spomenul výstavbu mnohých kostolov a kresťanských stavieb, ktoré sa nachádzajú hlavne na severe ostrova. Potom si spoločne vymenili názory ohľadom medzinárodnej situácie, pričom si spomenuli aj na Afriku v súvislosti s nedávnou pápežovou apoštolskou cestou. V závere stretnutia sa hovorilo o dôležitosti dobrých vzťahov medzi katolíkmi a pravoslávnymi, ako aj medzi kresťanmi a moslimami, pretože všetci sú povolaní k spolupráci v láske pre dobro spoločnosti a k pokojnému spolunažívaniu národov. –mf-