Zamyslenie na Nedeľu Utrpenia Pána

Liturgia Kvetnej nedele nám približuje, dva rozdielne momenty z Ježišovho pozemského života. V evanjeliu, ktoré sa číta pred sprievodom s ratolesťami, Ježiš vstupuje do Jeruzalema oslavovaný zástupmi, ktoré mu volajú na slávu: „Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.“ V pašiach sa však situácia veľmi rýchlo mení. Evanjelista Marek nám v nich opisuje udalosti Ježišovho umučenia a smrti.
Pokusy urobiť z Ježiša kráľa, sa ľuďom nepodarili. Keď Ježiš zázračne nasýtil hladný zástup, chceli sa ho zmocniť a urobiť ho kráľom. On však pred nimi odišiel na osamelé miesto. Nechcel byť úspešným politickým panovníkom a dával si pozor, aby v tomto nikoho neuviedol do omylu. Ale pri vstupe do Jeruzalema je tomu inak. Ježiš sa správa ako kráľ, necháva sa oslavovať, prijíma pocty od nadšeného zástupu. Niet tu pochybností, že v tomto prípade Ježiš vystupuje ako Mesiáš, že sa stotožnil so správaním kráľa, ktorý triumfálne prechádza pomedzi svoj ľud.
Avšak o chvíľu v pašiach zistíme, kam smeroval jeho slávnostný pochod. Sme svedkami pokračovania jeho kraľovania. Za niekoľko dní sa ale z oslavovaného kráľa stáva zločinec odsúdený na smrť. Zrazu všetci vidia, ako je to s Božím služobníkom. Napĺňajú sa slová proroka Izaiáša: “Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho, a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár.“ Iz 53, 2-3
Akokoľvek je to nepríjemné, všetci by sme určite radšej videli Ježišov pozemský triumf, musíme pripustiť, že Ježišove kraľovanie v dejinách ľudstva, nie je možné bez kríža, utrpenia, potupy, prehry a zatracovania. Nadšené „Hossana“ sa zmenilo na ukrižuj. Ježiš ostáva sám. Nikto sa k nemu nehlási ani nepriznáva. Všetkým, ktorým išlo v Ježišovej blízkosti o seba, výhody, moc či vplyv, ukázali svoju pravú tvár a sú už dávno preč. Trpiaci a ponižovaný Kristus je pre nich neprijateľný.
Poníženosťou a láskou, ktorá prijíma utrpenie a nespravodlivosť, Ježiš kraľuje aj naďalej. Jedine týmito prostriedkami je možné zvíťaziť nad ľudskou zlobou a nenávisťou. Hoci sa niekedy môže zdať, že dobro nemá v dnešnom svete šancu na úspech, predsa len pohľad na trpiaceho Ježiša nám hovorí, že cesta k víťazstvu nad zlom, vedie jedine cez utrpenie a obetu. Zlo sa dá poraziť iba láskou.
Ježiš sa pokoril, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Týmto ponížením sa priblížil k človeku. Keď sa zdalo, že Ježišov neúspech dosiahol vrchol, keď mal ruky a nohy pribité ku krížu, pravé vtedy urobil pre nás najviac. Vtedy nás vykúpil z našich hriechov. Jeho smrť na kríži znova uvádza človeka do spoločenstva s Bohom, keď ho s ním zmieruje krvou vyliatou „za všetkých na odpustenie hriechov“. Mt 26,28 V jeho utrpení potom nachádzajú zmysel aj naše bolesti a trápenia.
Kvetnou nedeľou vstupujeme do Veľkého týždňa. V nasledujúcich dňoch budeme mať pred očami trpiaceho Krista. Majme odvahu prihlásiť sa k nemu nielen vtedy, keď to robia ostatní, alebo keď to potrebujeme, ale stojme pri ňom aj vo chvíľach utrpenia, výsmechu a pohŕdania. Ježiša nie je možné prijať pravdivo bez utrpenia.

František Knapík