Benedikt XVI. rímskym mladým: Odpovedajte s láskou na Kristovo volanie!

Vatikán (2. apríla, RV) – Pápež Benedikt XVI. dnes v Bazilike sv. Petra celebroval svätú omšu pri príležitosti štvrtého výročia smrti pápeža Jána Pavla II. Pozvaní boli na ňu najmä mladí Rímskej diecézy.

V úvode si Svätý Otec spomenul na milovaného predchodcu, ktorý – ako povedal - ukončil svoju pozemskú púť po nie krátkom období veľkého utrpenia. Pozdravil tiež poľských mladých prítomných na slávnosti slovami „Nebojte sa zveriť Kristovi, On vás povedie, dá vám silu nasledovať ho každý deň a v každej chvíli!“. Potom venoval pár slov dnešnému evanjeliu – 5. nedele Pôstneho obdobia z VIII. kapitoly Jánovho evanjelia, v ktorom sa píše o dlhej rozprave o osobe Ježiša, ako o „Svetle sveta“ a výroku „Ja Som“ pričom dodal „Kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky" (Jn 8, 51). Uvažujúc o týchto slovách evanjelia – pokračoval Svätý Otec – mi spontánne prichádza na um, aké ťažké je ohlasovať Krista. Potom dodal:

„Moje myšlienky putujú k milovanému Božiemu služobníkovi Karolovi Wojtylovi – Jánovi Pavlovi II., ktorý už od svojej mladosti ukázal statočnosť a odvahu pri obrane Krista: neakceptoval nijaké kompromisy keď išlo o hlásanie a obranu jeho pravdy, nikdy sa neunavil pri obrane jeho lásky. Od začiatku až do 2. apríla 2005 sa nikdy nebál hlásať všetkým a vždy, že len Ježiš je Spasiteľom a skutočným Osloboditeľom človeka.“ Potom sa prihovoril špeciálne mladým:

„Drahí mladí, nedá sa žiť bez nádeje. Skúsenosť nám ukazuje, že na každú vec a aj na náš samotný život číhajú riziká a tie na nás môžu dopadnúť z akejkoľvek príčiny či už zvnútra alebo zvonku a to kedykoľvek. Je to normálne: všetko to, čo je ľudské - a teda aj nádej -, nemá sama v sebe pevnosť, vyžaduje si to „skalu“, o ktorú môže zakotviť. Preto píše Pavol o tom, že kresťania sú povolaní upevniť túto nádej v „živom Bohu“. Len v Ňom sa stane istou a spoľahlivou. Vlastne, len Boh, ktorý nám v Ježišovi Kristovi odhalil plnosť jeho lásky, môže byť našou pevnou nádejou. V Ňom, našej nádeji, sme vlastne boli spasení (porov. Rim 8, 24). Buďte opatrní: v časoch aký prežívame teraz, v tejto kultúrnej a sociálnej situácii, je riziko, že sa kresťanská nádej obmedzí len na ideológiu, skupinový slogan či len na niečo povrchné ešte väčšie. Nič viac tak neprotirečí Ježišovmu posolstvu! On nechce, aby jeho nasledovníci „hrali“ úlohu – hoc aj nádeje. On chce, aby „boli“ nádejou, a môžu ňou byť len vtedy, ak budú zjednotení s Ním! Chce, aby každý z vás, drahí mladí priatelia, bol malým prameňom nádeje pre svojho blížneho a aby sa z vás všetkých stali oázy nádeje pre celú spoločnosť v ktorej žijete. Toto je možné pod jednou podmienkou: že budete žiť Ním a v Ňom, cez modlitbu a sviatosti, ako som vám to napísal v posolstve na tento rok. Ak Kristove slová zostanú v nás, môžeme šíriť ten plameň lásky, ktorý tu na zemi On zažal, môžeme pozdvihnúť pochodeň viery a nádeje, s ktorou sa dvíhame k Nemu, pri očakávaní jeho slávneho príchodu na konci sveta. Pochodeň, ktorú nám ako dedičstvo zanechal pápež Ján Pavol II. Odovzdal ju mne, ako jeho nástupcovi a ja ju v tento večer ešte raz osobitne zverujem vám, mladí z Ríma, aby ste boli strážcami rána na úsvite tretieho milénia. Odpovedajte s láskou na Kristovo volanie! Obzvlášť počas Kňazského roku, ktorý sa začne 19. júna. Buďte pripravení a ochotní, ak vás Ježiš povolá, aby ste ho nasledovali na ceste kňazstva a zasväteného života.“

Slová mladým ukončil Svätý Otec zvolaním Totus tuus. Amen! –sg-