Posolstvo Benedikta XVI. k 46. svetovému dňu modlitieb za povolania

Vatikán (31. marca, RV) – „Dôvera v Božiu prozreteľnosť a ľudská odpoveď“ – tak znie téma posolstva Benedikta XVI. k 46. svetovému dňu modlitieb za povolania, ktorý si pripomenieme 3. mája, na 4. veľkonočnú nedeľu – Nedeľu Dobrého Pastiera, ktoré dnes zverejnila Svätá stolica.

Svätý Otec si v jeho úvode spomenul na Ježišove slová „Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu." (Mt 9, 38) a pokračoval výzvou „Modlite sa!“ Ďalej sa v ňom píše:

„Povolanie ku kňazstvu a zasvätenému životu v sebe nesie osobitný Boží dar, ktorý je súčasťou veľkého plánu lásky a spásy, ktorý má Boh pre každého človeka a pre celé ľudstvo. Apoštol Pavol, ktorého si pripomíname zvlášť počas tohto Roku sv. Pavla pri dvojtisícročí jeho narodenia, písal Efezanom takto: „Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním. Veď v ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske“ (Ef 1, 3-4). V univerzálnom povolaní ku svätosti vidíme osobitnú prozreteľnosť Boha, s ktorou si vyberá niektorých, aby ho nasledovali viac zblízka, aby nasledovali jeho Syna Ježiša Krista, aby mu boli svedkami a jeho blízkymi spolupracovníkmi.“

Potom Svätý Otec v posolstve píše o tom, že počas mnohých storočí vidíme nespočetné množstvo kňazov a zasvätených osôb, ktorí odpovedali na Pánovo volanie a v učení činnosti Ducha Svätého sa odovzdali Cirkvi a úplnej službe Evanjeliu. Podľa Benedikta XVI. je pri tomto základnou povinnosťou udržať v modlitbe živú Božiu činnosť v rodinách a vo farnostiach, hnutiach a asociáciách, ktoré sa zaoberajú apoštolátom v rehoľných spoločenstvách, ako aj vo všetkých diecéznych súčastiach. Všetkých vyzval k modlitbe, aby kresťanský ľud rástol v dôvere v Boha a dodal:

„K upevneniu tohto spásonosného tajomstva už od storočí až po slávny návrat Pána sú ustanovení práve kňazi, ktorí práve v Kristovi v Eucharistii prinášajú tento takzvaný „dialóg povolania“, ktorý je medzi slobodnou iniciatívou Otca a dôvernou odpoveďou Krista. V Eucharistickej slávnosti je samotný Kristus ten, ktorý koná v tých, ktorých si vyberie ako svojich spolupracovníkov, podporuje ich, aby sa ich odpoveď premenila do dôverného rozmeru a do vďačnosti, ktorá rozptýli každý strach aj keď je silnejší nad každou skúsenosťou našej slabosti (porov. Rim 8, 26-30). Vedomie, že sme spasení Kristovou láskou, ktorou živí každá svätá omša veriacich. Zvlášť v kňazoch nemôže nevyvolať úplné odovzdanie sa Kristovi, ktorý za nás položil život. Veriť v Pána a prijať jeho dar, prináša teda úplné odovzdanie sa Pánovi s vďačnou dušou zverenou Jeho spásonosnému plánu.“

Svätý Otec v posolstve ďalej žiada kresťanské spoločenstvá, ako aj rodiny, farnosti, aby udržiavali živú modlitbu nepretržitú a dôverujúcu, aby tak Božia prozreteľnosť neprestávala povolávať niektorých na bližšiu spoluprácu s Ním na diele spásy. V závere vyzýva kňazov a zasvätené osoby, aby nestrácali odvahu, keď stoja pred ťažkosťami a pochybnosťami, ale aby v dôvere nasledovali Ježiša. „Budete svedkami radosti, ktorá vyviera z intímnej jednoty s ním“ – vyzýva Svätý Otec a pokračuje: „Nasledujúc Pannu Máriu vložte sa so všetkými duchovnými silami k uskutočňovaniu spásonosného plánu nebeského Otca, pestujúc si vo svojich srdciach tak ako Ona úctu k tomu, ktorý má moc robiť „veľké veci“, pretože Sväté je jeho meno.“ –sg-