Príhovor Benedikta XVI. pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána

Vatikán (29. marca RV) – Pápež Benedikt XVI. dnes uskutočnil pastoračnú návštevu rímskej farnosti Presvätej tváre Ježišovej, kde o 9.30 hod predsedal eucharistickej slávnosti.

Napoludnie sa potom pomodlil spolu s veriacimi zhromaždenými na námestí sv. Petra vo Vatikáne mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril:

„Drahí bratia a sestry,

predovšetkým túžim poďakovať Bohu a všetkým, ktorí sa podieľali v uplynulých dňoch na zdarnom priebehu mojej apoštolskej cesty do Afriky, pričom prosím, aby rozosiate semeno prinieslo v africkej zemi plnosť nebeského požehnania. O tejto významnej pastoračnej skúsenosti by som chcel širšie hovoriť na generálnej audiencii v stredu, avšak zároveň nemôžem pri tejto príležitosti nevyjadriť moje hlboké pocity, ktoré som prežíval pri stretnutiach s katolíckymi spoločenstvami a národmi Kamerunu a Angoly. Predovšetkým ma oslovili dva aspekty, ktoré oba sú veľmi dôležité. Prvým je viditeľná radosť na tvárach ľudí. Radosť, ktorá vyviera zo skutočnosti, že sa cítia byť jedinou Božou rodinou, a ďakujem Pánovi, že som mohol zdieľať s mnohými týmito mojimi bratmi a sestrami slávnostné okamihy, jednoduché, zborové a plné viery. Druhým aspektom je im vlastný hlboký zmysel pre posvätnosť, ktorou dýchali všetky liturgické slávnosti. Je to aspekt charakteristický pre všetky africké národy a ktorý bolo možno vnímať v každom okamihu mojej prítomnosti medzi týmito drahými národmi. Moja návšteva mi umožnila vidieť a lepšie porozumieť skutočnosť Cirkvi v Afrike v mnohorakosti jej skúseností a výziev, pred ktorými sa nachádza v tomto čase.

Keď premýšľam o výzvach, ktoré sú charakteristické pre Cirkev na africkom kontinente, a tiež v každej inej časti sveta, uvedomujem si aktuálnosť slov Evanjelia dnešnej, piatej pôstnej nedele. Ježiš, v bezprostrednej blízkosti svojho umučenia vyhlasuje: „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu (Jn 12,24). Teraz už nejde viac o slová a o dišputy, nadišla hodina, pre ktorú Boží Syn prišiel na svet. Hoci jeho vlastná duša je plná úzkosti, je odovzdaný k úplnému uskutočneniu vôle Otca. A toto je Božia vôľa: darovať nám život večný, ktorý sme stratili. Aby sa to však mohlo uskutočniť, je potrebné, aby Ježiš zomrel. Podobne ako zrnko pšenice, ktoré Boh Otec zasial do sveta. Iba takto môže vyklíčiť a rozvinúť sa nové ľudstvo, slobodné od panstva hriechu a schopné žiť v bratstve, ako synovia a dcéry jediného Otca, ktorý je na nebesiach.

Počas veľkej slávnosti viery, ktorú sme spolu zažili v Afrike, zakúsili sme tiež, že toto nové ľudstvo je živé, aj napriek vlastným ľudským ohraničeniam. Tam, kde misionári, podobne ako Ježiš, dali a stále dávajú svoje životy pre Evanjelium, nachádzame hojné ovocie. Všetkým by som chcel vyjadriť moju osobitnú vďačnosť za dobro, ktoré konajú. Ide o rehoľné sestry, rehoľníkov, laikov a laičky. Bolo pre mňa prekrásnou skúsenosťou vidieť ovocie ich lásky pre Krista a zároveň vidieť hlboké uznanie, ktoré voči nim prežívajú tamojší kresťania. Poďakujme Bohu a prosme Pannu Máriu, aby sa na celom svete šírilo posolstvo Kristovej nádeje a lásky.“ – ls –