Štvrtkový komentár Mariána Gavendu: Pokojne napredovať na ceste svetla, lásky a nádeje

Milí poslucháči!
Dnes som sa chystal hovoriť o pôste a jeho apoštolských dimenziách. No myslím, že pri pohľade na nové prejavy totalitného liberalizmu naozaj „mlčať nie je zlato“. Vlny žlče, čo v pravidelných dávkach zalievajú súčasného pápeža bijú do očí už aj neveriacim. Kto spod ovčej kože cerí zuby, ukazuje svoju vlčiu tvár. Pre veriacich sú podobné útoky vždy dobrým znamením. Bolo by podozrivé, keby nás ľudia chválili, pápežom počínajúc. Byť Kristovými učeníkmi totiž znamená byť aj „znamením protirečenia“. Len sa musíme snažiť do svedectva o Kristovej pravde a láske primiešavať čím menej našich ľudských chýb. Platí tu nepriama úmera: Ježiš bol úplne dokonalý, „kade chodil, všade dobre robil“ a predsa mal stále v pätách intrigánov a nenávistníkov, ktorí kládli úklady na jeho život.
Aby som mal prst na pulze diania, výborne mi slúži jednoduchá pomôcka (prístupná všetkým záujemcom): domáci servis, zahraničný servis a monitoring médií, ktorý denne pripravuje TK-KBS. Dozviem sa v ňom o aktivitách Cirkvi na Slovensku i vo svete a zároveň to, ako na toto dianie reagujú naše médiá. Za pár minút si tak denne môžem urobiť dosť podrobný prehľad. Takmer vždy mi udrie do očí jeden až krikľavý kontrast: z domáceho a zahraničného servisu sa každodenne dozvedám o množstve odborných konferencií, charitatívnych a výchovných podujatí, o živote farností a diecéz a podobne aj o aktivitách Svätej stolice v prospech mieru, o misijnej činnosti Cirkvi, o ekumenických stretnutiach a kultúrnych podujatiach. Monitoring našich médií mi v skratke ukáže ako nejaký zlomyseľník z niektorej svetovej agentúry z toho všetkého vytiahol jednu primitívnu zádrapku a ako otrocky ju potom opakujú takmer všetky naše médiá zľava až doprava. Niekedy je do plaču a niekedy i na smiech primitivizmus tejto demagógie, ktorú najhorlivejšie šíria práve tí, čo najviac kričia o svojom liberalizme a slobode tlače.
Len pred pár dňami trochu utíchla kampaň ohľadom biskupa Williamsona, čím údajne aj Benedikt XVI. schvaľoval holokaust. Podľa reakcií by sme mohli súdiť, že aj najvyššie štátnické autority čítali o veci len bulvár. Kampaň zabodkovali tí, čo do veci vidia oveľa viac, keď rabín Hajfy v rámci prijatia najvyššieho izraelského rabinátu u Benedikta XVI. povedal, že išlo o mediálnu dezinformáciu a ocenil postoje pápeža k holokaustu i vzťahy Vatikánu s Izraelským štátom. Predseda Svetového židovského kongresu Ronald Lauder zas vyhlásil, že „pápež našiel jasné a jednoznačné slová ohľadom biskupa Williamsona“... Sapienti sat – múdremu stačí...!
Nepoučí sa len hlupák alebo inteligentný zlomyseľník. Cez posledných sedem dní som pozorne sledoval spomínaný monitoring v súvise s prvou pápežovou cestou do Afriky. Videl som a v origináli počul pápežovo vyjadrenie o inkriminovaných prezervatívoch. Pápež jasne vysvetlil, že ťažkú a komplexnú situáciu Afriky nevyriešia len – zdôrazňujem „len“ – zmeny štruktúr a ekonomiky a od hrozivej nákazy AIDS neochránia prezervatívy. Pápež poukázal, s akou ponukou prichádza do africkej situácie Cirkev. Čo sa týka epidémie AIDS spomenul dve oblasti: ako prevencia je to výchova k novému ponímaniu sexuality v jej plnej bohatosti, teda vzájomného dávania sa v láske a vytváranie rodiny, a pre postihnutých zas pomoc a priateľstvo, ktoré aj ľudsky a nielen liekmi uľahčuje utrpenie chorých. Všimnime si aspoň cez titulky ako prezentovala pápežskú návštevu väčšina našich svetských médií:
„Pápež kondómy v Afrike nedovolí“ – zaznieva v SME 17. marca ako prvá a v civilných médiách jediná správa o začínajúcej pápežovej ceste do Afriky. Na druhý deň už o ceste hovoria všetky médiá a aj keď citujú pápežove slová pred odletom, že ide „objať Afriku“, ako hlavná náplň cesty z väčšiny správ opäť vyznieva zákaz kondómov. 19. marca už tretí deň prebieha pápežov bohatý pastoračný program. Médiá sedia stále v lietadle, lebo jedno slovíčko z letu do Afriky podľa nich „spustilo negatívnu reakciu vedcov a zdravotníkov“, ako to kričia tí „najpovolanejší“, Francúzi a Belgičania. 20. marca už naše médiá opakujú po zahraničných, že „pápež si nezaslúži dôveru“ a na ďalší deň už z neho robia demagóga a „hrozbu pre Afriku“. Stále z dôvodu kondómov, pre ktoré v deň pápežovho odchodu hovoria už o násilnostiach a lietajúcich vajíčkach. Pápež medzitým hovorí o nádeji, o životaschopnosti tohto kontinentu, o hodnotách ich tradícií, o vznešenej úlohe ženy, o spravodlivosti a pokoji, posilňuje dialóg medzi rôznymi náboženstvami, stretá sa s chorými, posilňuje veriacich, vysvetľuje neveriacim...
Milí poslucháči! Nechcem robiť mediálne analýzy, len hľadať zo situácie poučenie. Vlny skreslení a útokov na pápeža, ktoré sprevádzali aj jeho africkú misijnú cestu ukazujú, že pápež triafa do živého. Je nápadné, ako sa vedia zmobilizovať jeho neprajníci. Aj to treba vidieť pozitívne, lebo synovia sveta sú pre nás výzvou. Nestačí len kritizovať ich klamstvá, ale s podobným zanietením sledovať, čo pápež naozaj hovorí a robí a vedieť o tom rozprávať aj v neprajnosťou naočkovanom prostredí. Pápež napriek útokom pokojne hlása evanjelium. V tom nám dáva silnú lekciu. „Poďme si našou cestou a médiá budú musieť bežať za nami,“ hovorieval jeho predchodca. Arcibiskup Sydney, kardinál George Pell, sa pred pár dňami vyjadril: „Moderný liberalizmus má silné totalitné prvky... Kresťania musia znovu objaviť schopnosť, ako ukázať druhým ľuďom, že existujú aj iné spôsoby ako žiť život a vybudovať lepšiu spoločnosť... Veriaci preto musia znovu objaviť sebadôveru a odvahu, lebo súčasná svetská a náboženská intolerancia potrebuje byť konfrontovaná pravidelne a verejne. Veriaci musia odpovedať na výzvy klamstiev, podvodu, ktoré sú v mnohých častiach Európy... Toto je jedna z rozhodujúcich úloh kresťanov v 21. storočí.“