Očami viery, vedy a kultúry: Prezentácia knihy slovenskej autorky Simony-Sarah Lábadyovej o kaplnke Redemptoris Mater

Včera 23. marca bola na Ambasáde SR pri Svätej stolici predstavená kniha slovenskej autorky žijúcej v blízkosti Ríma - Simony-Sarah Lábadyovej „I segreti dellla nuova Sistina del Vaticano“ (Tajomstvá novej Sixtínskej kaplnky). Podujatie týkajúce sa tejto „kaplnky Jána Pavla II.“ – Redemptoris Mater - otvoril veľvyslanec SR pri Svätej stolici, Jozef Dravecký. Potom nasledovali slová emeritného predsedu Pápežskej rady pre kultúru, kardinála Paula Pouparda a riaditeľa Vatikánskych múzeí, profesora Antonia Paolucciho. Kniha o kaplnke Redemptoris Mater je prvou knihou týkajúcou sa tohto miesta a vyznačuje sa novým prístupom k sakrálnemu umeniu, v ktorom sa prelínajú teológia, spiritualita a umenie.

Kniha o „novej Sixtínskej kaplnke“ je dielom umeleckej historičky a teologičky Simony-Sarah Lábadyovej, publikovanej benátskym vydavateľstvom Marcianum Press. Ako sa pre vatikánsky denník L´Osservatore Romano vyjadril riaditeľ Vatikánskych múzeí, Antonio Paolucci, „táto kniha je pekná, zanietená, nabitá chuťou z písania, nabitá historickými a liturgickými, zaujímavými úvahami a argumentáciou. Zaslúži si teda, aby bola čítaná starostlivo a s pozornou úvahou.“

Ako profesor Paolucci dodal: „V knihe sa hovorí o mozaikách, ktoré sa nachádzajú v kaplnke a teda o náboženskom posolstve obrazov, ktoré chcel pápež Ján Pavol II. zanechať kresťanom všeobecnej Cirkvi ku koncu svojho pontifikátu. Z toho vyplýva nadčasová dôležitosť Redemptoris Mater. Ale predovšetkým je dôležité poskytnúť chronologické a historicky podstatné informácie. Výzdoba kaplnky sa zrealizovala z peňazí, ktoré pápežovi v roku 1995 poskytlo kardinálske kolégium pri príležitosti 50. výročia jeho kňazstva, otvorili ju 14. novembra 1999, takmer v „predvečer“ veľkého jubilea a na záver storočia a tisícročia.

Potom riaditeľ Vatikánskych múzeí spomenul dôležitosť tohto výtvoru, ktorý symbolicky vyzdvihol význam finis temporum, teda konca jedného historického obdobia Cirkvi, zmenu a obnovu náboženského myslenia. Počas prezentácie knihy označil ikonografiu kaplnky za dielo troch mužov z východnej Európy, bratov zastupujúcich pravoslávie a slovanskú spiritualitu: kardinála Tomáša Špidlíka, jezuitského pátra, teológa a umelca Marka Ivana Rupnika a pápeža Karola Wojtylu. Obnovou kaplnky Redemptoris Mater boli v roku 1996 poverení kardinál Špidlík a páter Marko Rupnik, pracujúci v Ateliéri duchovného umenia Centro Aletti v Ríme, čím sa stali zodpovednými za teologickú a umeleckú koncepciu. Okrem toho na mozaike pracoval aj ruský pravoslávny umelec Alexander Kornoukhov.

Mozaika, ako jedna z najstarších umeleckých techník, znázorňuje na jednotlivých stenách a klenbách kaplnky najväčšie tajomstvá kresťanskej viery – Vtelenie Slova, druhý príchod Krista na konci sveta, nanebovstúpenie a Turíce, nebeský Jeruzalem. Riaditeľ Paouluci hovoril o spojení dvoch štýlov – byzantského s moderným a o spôsobe chápania štýlu z historického hľadiska, ako jedinečného spôsobu vyjadrenia umelcov v rámci jednotlivých historických období, ktorí ukazujú v dielach svoju predstavu ľuďom, veciam, nápadom, predstavám, teda ide o predstaviteľov skutočnej Pravdy tohto spôsobu alebo Pravdy znázornenej náboženstvom, mýtom, filozofiou, estetikou.

Ako sa uvádza v knihe autorky Simony-Sarah Lábadyovej, „nová kaplnka Redemptoris Mater predstavuje „dve časti pľúc“ Cirkvi, východnú a tú západnú. Súkromná pápežská kaplnka doteraz nie je prístupná širokej verejnosti, je definovaná aj ako „Sixtínska kaplnka našich čias“, dôležité a nádherné dielo, oddane a prekvapivo odrážajúce teologické, spirituálne a umelecké hranice, vzácna ale ťažká cesta k jednote Katolíckej a Pravoslávnej cirkvi.

Kaplnka Redemptoris Mater je dielo charakteristické svojou novosťou a originalitou. Dielo, ktoré nebolo nikdy predtým zrealizované, ktoré úplne originálnym spôsobom spája umenie, spiritualitu, liturgiu a teológiu. Odovzdáva nám veľký katechetický a duchovno-teologický odkaz a šíri veľký rozvoj novej evanjelizácie, pričom tiež vytvára liturgický priestor. Nie je ju možné navštíviť ako múzeum, aj keď toto nie je účelom, ale vytvára sakrálny priestor pre Svätého Otca, ktorý tu slávi liturgiu. Podporuje dialóg medzi umením, kultúrou a vierou, novým umeleckým jazykom, ktorý predstavuje významný obsah spirituality. Vyzýva nás k preniknutiu do tajomstva Boha – Svätej Trojice, tajomstva človeka a Cirkvi. Dáva nám tak dôležitý ekumenický odkaz, stáva sa úžasným dielom liturgického umenia, miestom stretnutia medzi východom a západom, dôležitým krokom smerom k zjednoteniu rozličných mentalít. Je dôležitá z rozličných dôvodov, pre jej posolstvo nádeje v osobnom Bohu pre jej pohľad na človeka očisteného od dualizmu a duchovného pesimizmu, ktorý pri interpretovaní spásonosných udalostí kladie do stredu hriech spáchaného človekom až k jeho počiatkom. Pre jej estetické posolstvo, ktoré sa neodlišuje od toho duchovného a teologického. Naopak, Kaplnka Redemptoris Mater predstavuje veľmi osobitným spôsobom, pekným a dynamickým, prehlasuje skutočné, pekné a pozdvihujúce človeka k Dobru. Zdá sa, akoby nebo zostúpilo na zem. Krása kaplnky sa nám predstavuje ako duchovná jednota, ako krása toho, ktorý zachraňuje, je to Kristus, ktorý aj tu hlása Pravdu. Je to dramatická krása, ktorá sa nesnaží idealizovať skutočnosť, pretože podstatne zbližuje, očaruje, ale tiež provokuje a vyrušuje, zomiera ale zároveň je spásou. Z teologického hľadiska vyjadrujú steny vytvorené Centrom Aletti dejiny spásy, ktoré vo svojej úplnej celistvosti, pričom hlavný obraz sa zjednocuje do nebeského Jeruzalemu, od ruského Kornoukhova, ktorého ikona Najsvätejšej Trojice je východiskovým ale aj konečným bodom – uzatvorením.

 
Teológia, ekumenizmus, ekleziológia, pneumatológia, kristológia, mariológia, spiritualita sa v tomto veľkom diele kaplnky Redemptoris Mater nachádzajú všetky úžasne prepojené so správnym dôrazom na každú z týchto oblastí. Každá mozaika v kaplnke je interpretovaná podľa Veľkonočného tajomstva. Svet, súčasnosť v jej roztrieštenosti, tretie milénium, ktoré sa práve začalo, sa nám tu predstavujú vo svetle veľkonočnej logiky, pričom tu cítiť úsvit Vzkriesenia. Zo spirituálneho hľadiska je kaplnka plná rozličných odkazov duchovnej inšpirácie. Predstavuje sa ako vesmír, ktorý prenikol cez obrovskú silu Ducha.“

Dodajme, že rozhovor s autorkou knihy, Simonou Lábadyovou, ako aj s tými, ktorí vystúpili so svojimi úvahami o knihe, vám prinesieme už túto sobotu. –jv, sg-