Príhovor Benedikta XVI. biskupom Angoly

Angola (21. marca, RV) – Pápež Benedikt XVI. sa včera vo večerných hodinách stretol s biskupmi Angoly a Sv. Tomáša. Pri tejto príležitosti sa im prihovoril týmito slovami:

„Drahý pán kardinál, drahí biskupi Angoly a Sv. Tomáša,

som rád, že sa s vami stretávam v tomto dome, ktorý Angola poskytla Petrovmu nástupcovi – za normálnych okolností v osobe jeho zástupcu – ako viditeľné vyjadrenie spojenia medzi ľudom Angoly a Svätého Tomáša a Katolíckou cirkvou, ktorá sa už viac než 500 rokov teší, že vás môže počítať medzi svoje deti. Nech sa naša modlitba chvály, jednotná a oduševnená, vznesie k Bohu Otcovi, ktorý prostredníctvom činnosti a milosti Ducha Svätého neprestajne dáva život Mystickému telu svojho Syna. Tu, v týchto krajoch, Cirkev nesie viditeľné znaky vašich národov, avšak nestráca ani židovské, rímske, portugalské a iné črty, ktoré získala predtým, pretože „všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli.“ (Gal 3,27-28; anglický a taliansky preklad Sv. písma na tomto mieste má: „Všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, v Kristovi ste jedno.“ – pozn. prekl.). Ctihodní bratia, Boh vo svojej dobrote, aby uskutočnil toto dielo, aby priviedol na svet celého Krista skrze vieru a krst, rozhodol sa povolať vás i mňa. Nemalo by teda byť prekvapením, že pociťujeme bolesti spojené s pôrodom, kým sa Kristus úplne nenarodí v srdciach vašich ľudí (por. Gal 4,19). Boh vás odmení za všetku vašu apoštolskú prácu, ktorú ste konali v ťažkých podmienkach, tak v čase vojny ako aj teraz, napriek mnohým obmedzeniam, pomáhajúc dať Cirkvi v Angole a Svätom Tomášovi ten dynamizmus, ktorý si všetci cenia.

Uvedomujúc si poslanie, ktoré som povolaný konať v službe cirkevnému spoločenstvu, prosím vás, aby ste uistili svoje komunity o mojom neustálom záujme. Pozdravujem ich so všetkou srdečnosťou skrze vás, jednotlivých členov tejto biskupskej konferencie. Osobitne pozdravujem vášho predsedu, arcibiskupa Damiáo Franklina, ktorému ďakujem za jeho slová privítania vo vašom mene, zdôrazňujúce vaše nasadenie za jasné rozlišovanie a – v jeho dôsledku – za jednotný plán, ktorý treba uskutočniť vo vašich diecéznych spoločenstvách, aby ste „pripravovali svätých ... kým nedospejeme všetci k jednote viery a poznania Božieho Syna“ (Ef 4,12-13). Vskutku, ako liek proti rozšírenému relativizmu, ktorý neprijíma nič definitívne a navyše má tendenciu urobiť jednotlivca a jeho osobný pôžitok mierou všetkých vecí, my ponúkame odlišný prostriedok: Syna Božieho, ktorý je zároveň skutočným človekom. Kristus je mierou pravého humanizmu. Kresťan poznačený dospelou a zrelou vierou nie je ten, kým zmietajú vlny módy a posledných noviniek, ale ten, kto žije hlboko zakorenený v priateľstve s Kristom. Toto priateľstvo nás otvára pre všetko, čo je dobré a dáva nám kritérium pre rozlišovanie medzi omylom a pravdou.

Bezpochyby rozhodujúcim faktorom pre budúcnosť viery a pre celkové smerovanie národného života je oblasť kultúry. Tu sa Cirkev teší renomovaným akademickým inštitúciám, ktoré by mali pokladať za česť umožniť, aby hlas katolíkov bolo stále počuť v diskusii o kultúrnych otázkach, ktoré ovplyvňujú národný život, posilňujúc tak možnosť rozumne a vo svetle viery skúmať mnohé otázky vynárajúce sa v rozličných oblastiach vedy a života. Kultúra a modely správania sú dnes stále viac podmienené a stvárňované obrazmi prekladanými v komunikačných médiách. Z tohto dôvodu by som rád ocenil vaše chvályhodné snahy o rozvoj danej oblasti – komunikačnej stratégie, ktorá vám umožní poskytnúť každému kresťanský pohľad na udalosti, problémy a ľudské skutočnosti.

Jedna takáto ľudská skutočnosť, ktorá dnes čelí mnohým ťažkostiam a hrozbám, je rodina. Rodiny predovšetkým potrebujú evanjelizáciu a praktickú podporu, pretože, navyše ku krehkosti a chýbajúcej vnútornej stabilite mnohých manželských dvojíc, v spoločnosti a kultúre existuje rozšírená tendencia spochybňovať prirodzenosť a osobitné poslanie rodiny založenej na manželstve. Vo vašej pastoračnej starostlivosti, ktorá zahŕňa každého človeka, pokračujte v pozdvihovaní hlasu na ochranu svätosti ľudského života a hodnoty inštitúcie manželstva, ako aj na podporu úlohy, ktorá je rodine vlastná v Cirkvi a v spoločnosti, zároveň žiadajúc ekonomické a zákonné opatrenia na podporu rodinám vo výchove detí.

Teším sa, že vaše národy majú toľko živých spoločenstiev viery, oddaných laikov zasvätených mnohým dielam apoštolátu a veľký počet povolaní ku kňazskej službe a zasvätenému životu, predovšetkým v kontemplatívnej forme. Predstavujú jedinečný znak nádeje pre budúcnosť. Keďže duchovenstvo čoraz viac pochádza z vašich vlastných radov, chcem vzdať poctu práci, ktorú trpezlivo a hrdinsky vykonali misionári ohlasujúci Krista a jeho evanjelium, dávajúc nový život kresťanským spoločenstvám, za ktoré ste vy dnes zodpovední. Vyzývam vás, aby ste mali veľkú starosť o vašich kňazov, aby ste boli pozorní k ich neustálej formácii tak na teologickej ako aj duchovnej úrovni a dohliadali na podmienky, v ktorých žijú a vykonávajú svoje osobitné poslanie, aby mohli byť autentickými svedkami slova, ktoré ohlasujú a sviatostí, ktoré slávia. V sebadarovaní sa Kristovi a ľuďom, pre ktorých sú pastiermi, nech zostanú verní požiadavkám svojho životného stavu a nech žijú svoju kňazskú službu ako cestu k svätosti, snažiac sa stať svätými, a tak vzbudzovať nových svätých vo svojom okolí.

Drahí bratia, odporúčam sa do vašich modlitieb pred Pánom, zatiaľ čo ja vás uisťujem o mojej osobitnej modlitbe k tomu, ktorý je skutočným Ženíchom Cirkvi, ktorú miluje, ochraňuje a živí: k jednorodenému Synovi živého Boha, Ježišovi Kristovi, nášmu Pánovi. Nech pomáha vašim pastoračným snahám svojou milosťou, aby boli plodné v zhode s príkladom a pod ochranou Nepoškvrneného Srdca Panenskej Matky. S týmito myšlienkami udeľujem svoje apoštolské požehnanie každému z vás, vašim kňazom a zasväteným osobám, seminaristom, katechétom a všetkým veriacim laikom, ktorí sú členmi stáda, ktoré vám Boh zveril.“



Preklad: Martin Kramara