Príhovor Svätého Otca predstaviteľom politického, verejného a diplomatického života:
"Priatelia, vy ste tvorcovia Angoly"
Angola (20. marca, RV) – Dnes v podvečer sa pápež Benedikt XVI. prihovoril
predstaviteľom politického, občianskeho a diplomatického života. Vo svojom príhovore
sa k prítomným obrátil týmito slovami: “Moji priatelia, vy ste tvorcovia a svedkovia
Angoly, ktorá v súčasnosti prechádza veľkou obnovou. Po 27 ročnej civilnej
vojne, ktorá zničila krajinu, začal pokoj opäť zapúšťať svoje korene, pričom prináša
už aj ovocie stability a slobody. Výrazné úsilie terajšej vlády o vybudovanie infraštruktúr
a znovu obnovenie základných inštitúcií pre rozvoj a blahobyt spoločnosti, sú zdrojom
nádeje pre obyvateľov tohto národa. Túto nádej podporujú aj rozličné mnohostranné
organizácie, rozhodnuté ísť poza osobné záujmy a pracovať v perspektíve spoločného
dobra. Nechýbajú v rozličných častiach krajiny príklady učiteľov, zdravotníckych pracovníkov
a štátnych zamestnancov, ktorí aj za nízku mzdu slúžia všetkým s veľkou oddanosťou
a celostným zápalom. Zároveň narastá počet tých, ktorí sa angažujú v dobrovoľníckych
službách núdznym. Kiež Pán požehná a rozmnoží všetky tieto iniciatívy, odhodlanie
a službu pre dobro všetkých! Angola vie, že prišiel čas nádeje pre Afriku.
Každé dobré ľudské konanie je činnou nádejou. Naše aktivity nikdy nie sú zanedbateľné
ani pred Bohom ani z hľadiska historického rozvoja. Moji priatelia, vyzbrojení celostným,
veľkodušným a súcitným srdcom, ste to vy, kto môže premeniť tento kontinent, oslobodiac
váš národ od pohromy žiadostivosti, násilia a neporiadku, vedúc ho po ceste princípov,
nevyhnutných pre každú civilnú demokraciu. Rešpekt a zasadzovanie sa za ľudské práva,
transparentná vláda, nezávislá magistratúra, slobodná mediálna komunikácia, čestné
verejné spravovanie, školy a nemocnice slúžiace primeraným spôsobom a pevné rozhodnutie
zakorenené v obrátenom srdci, môže navždy vykoreniť zlo korupcie. V tohtoročnom posolstve
k Svetovému dňu pokoja som upriamil pozornosť na nevyhnutnosť etického prístupu vzhľadom
na rozvoj. Vskutku, viac ako iba programy a protokoly, sú to ľudia tohto kontinentu,
ktorí oprávnene žiadajú hlboké a trvalé obrátenie sŕdc v bratstve (por. čl. 13). Ich
požiadavka či už v politickom živote, v administratíve, v medzinárodných organizáciách
a v mnohonarodných spoločnostiach je predovšetkým táto: buďte pri nás skutočne ľudským
spôsobom, sprevádzajte nás, naše rodiny, naše spoločenstvá!“ Svätý Otec v ďalšej
časti svojho príhovoru zdôraznil, že ekonomický a sociálny rozvoj v Afrike si vyžaduje
vládnu koordináciu oblastných iniciatív a medzinárodných rozhodnutí. Podobná koordinácia
predpokladá, aby africké národy neboli vnímané iba v pozícii príjemcov plánov a riešení,
ktoré vypracovali iní. Samotní Afričania, spoločne pracujúci pre dobro svojho spoločenstva,
musia byť prvými iniciátormi vlastného rozvoja. Potom pokračoval slovami: „Priatelia,
túto moju úvahu ukončím s konštatovaním, že moja návšteva v Kamerune a v Angole vyvolala
vo mne tú hlbokú ľudskú radosť, ktorú je možné zažiť uprostred rodín. Myslím, že
táto skúsenosť môže byť spoločným darom, ktorý Afrika ponúka všetkým, ktorí sem prichádzajú
z rozličných kontinentov, že tu môžu nájsť to, že „ rodina je základom, na ktorom
je postavená sociálna štruktúra“ (Ecclesia in Africa, 80). Napriek tomu, ako všetci
vieme, sú aj tu mnohé tlaky, ktoré útočia na rodinu: strach a poníženie zapríčinené
chudobou, nezamestnanosť, choroba, vyhnanstvo. Obzvlášť znepokojujúce je ťaživé jarmo
diskriminácie žien a detí, a hrozné praktiky, na ktoré je ťažké čo len nájsť slová,
- rozličného násilia a sexuálneho zneužívania, ktoré im zapríčiňuje toľké poníženia
a traumy. Musím tiež spomenúť ďalšiu oblasť vážnych obáv: politiku tých, ktorí pod
zámienkou podporovania „sociálnej štruktúry“, ohrozujú svoje vlastné základy. Aká
horká je irónia, ktorá podporuje potrat ako starostlivosť o „materské“ zdravie! Aká
hrozná je téza, podľa ktorej zničenie života by malo byť otázkou zdravej reprodukcie
(porov. Protocollo di Maputo, art. 14)! Cirkev, vážené dámy a páni,
nájdete vždy – z vôle svojho Božského zakladateľa – v najchudobnejších tohto kontinentu.
Môžem vás uistiť, že prostredníctvom diecéznych aktivít a nespočetných výchovných
diel, zdravotníckej a sociálnej starostlivosti rôznych cirkevných rádov, rozvojových
programov Caritas a ďalších organizácií, Cirkev bude pokračovať vo všetkom, čo je
možné, pre podporu rodín – aj tých postihnutých tragickými dôsledkami AIDS – ako
aj pre podporu rovnakej dôstojnosti žien a mužov na báze komplementárnej harmónie.
Duchovné putovanie kresťana spočíva v každodennom obrátení. K tomu pozýva Cirkev
všetkých lídrov ľudstva, aby tak celé ľudstvo mohlo nasledovať cestu pravdy, celistvosti, rešpektu
a solidarity. Pán prezident, túžim Vás uistiť Vás o mojej vrúcnej vďačnosti
za prijatie, ktoré mi bolo ponúknuté vo vašom dome. Ďakujem každému z vás pre vašu
láskavú prítomnosť a pozorné počúvanie. Buďte si istý mojimi modlitbami
za vás a za vaše rodiny ako aj za všetkých obyvateľov tejto obdivuhodnej Afriky!
Boh nebies nech je vám priaznivo naklonený a nech žehná všetkých!“ – jv, mp,
ls –