Príhovor Benedikta XVI. biskupom, kňazom, rehoľníkom, rehoľným sestrám, diakonom, členom cirkevných hnutí a predstaviteľom iných kresťanských denominácií 

Kamerun (18. marca, RV) – Drahí bratia kardináli a biskupi, drahí kňazi a diakoni, drahí bratia a sestry žijúci v zasvätenom stave, drahí priatelia a členovia iných kresťanských denominácií, drahí bratia a sestry!

Prežívame radosť z toho, že sme sa tu mohli spolu stretnúť a poďakovať sa Bohu v bazilike, ktorá je zasvätená Panne Márii, kráľovnej apoštolov z Mvolyé, vybudovanej na mieste, kde bol postavený prvý kostol prvými misionármi, spiritánmi, ktorí priniesli Dobrú zvesť do Kamerunu. Podobne ako apoštolský zápal týchto mužov pre celú krajinu, ktorú nosili vo svojich srdciach, aj toto miesto nesie v sebe symbolickým spôsobom všetky časti vašej krajiny. A preto vo veľkej duchovnej blízkosti so všetkými kresťanskými komunitami, uprostred ktorých slúžite, drahí bratia a sestry, obraciame sa v dnešný večer s našou chválou k Otcovi svetla.

V prítomnosti predstaviteľov iných kresťanských denominácií, na adresu ktorých vyslovujem môj bratský a srdečný pozdrav, predkladám vám ku kontemplácii charakteristické črty sv. Jozefa, prostredníctvom slov Svätého písma, ktoré nám ponúka táto liturgia vešpier.

K zástupu a k svojim učeníkom sa Ježiš obracia slovami: „Len jeden je váš Otec“ (Mt 23,9). V skutku, niet iného otcovstva než to, Boha Otca, jediného Stvoriteľa „sveta viditeľného a neviditeľného“. Bolo dané však človeku, stvorenému na Boží obraz, aby mal účasť na jedinečnom otcovstve Boha (porov. Ef 3,15). Svätý Jozef nám toto zjavuje prekvapujúcim spôsobom. On, ktorý je otcom bez toho, aby zakúsil telesné otcovstvo. Nie je biologickým otcom Ježiša, ktorého otcom je jedine Boh, avšak aj tak prežíva otcovstvo plným a celostným spôsobom. Byť otcom znamená predovšetkým byť služobníkom života a rozvoja. Svätý Jozef v tomto zmysle poskytol dôkaz v plnom svojom oddaní sa. Pre Krista zakúsil prenasledovanie, exil a chudobu, ktorá s ním súvisí. Bol nútený nájsť domov mimo svojej domoviny. Jeho jedinou odmenou bolo to, že bol s Kristom. Túto jeho disponovanosť vystihujú slová sv. Pavla: „Slúžte Pánovi, Kristovi!“ (Kol 3,24).

Ide o to, nebyť priemerným služobníkom, ale služobníkom „verným a múdrym“. Toto spojenie nie je náhodné, ale vedie nás k tomu, že inteligencia bez vernosti a vernosť bez múdrosti nie sú dostatočné. Jedna vlastnosť bez druhej nedovoľuje prevziať plnú zodpovednosť, ktorú nám Boh zveruje.

Drahí bratia kňazi, je potrebné aby ste toto otcovstvo žili vo vašej každodennej službe. V skutku, koncilová konštitúcia Lumen gentium zdôrazňuje, že kňazi „ako otcovia v Kristovi sa majú starať o svojich veriacich, ktorých duchovne zrodili krstom a učením“ (čl. 28). Je teda potrebné neustále sa vracať ku koreňom nášho kňazstva, k Pánu Ježišovi Kristovi. Vzťah s jeho osobou je konštitučnou pre náš život. Vzťah s ním nás pozýva byť jeho priateľmi, pretože všetko, čo dostal od Otca, odovzdal nám (porov. Jn 15,15). Prežívajúc toto hlboké priateľstvo s Kristom, nájdete opravdivú slobodu a radosť vo vašich srdciach. Služobné kňazstvo má v sebe hlboké puto s Kristom, ktorý sa nám daroval v Eucharistii. Kiež preto slávenie Eucharistie je skutočným stredobodom vášho kňazského života a tiež vášho cirkevného poslania. V skutočnosti v celom našom živote nás Kristus volá k účasti na jeho poslaní, k tomu, aby sme sa stávali svedkami, aby Jeho slovo mohlo byť ohlasované všetkým. Keď slávime túto sviatosť v mene v osobe Pána, nie je to osoba kňaza, ktorá má byť postavená na prvé miesto. Naopak kňaz je služobníkom, je pokorným nástrojom, ktorý poukazuje na Krista, pretože Kristus sám sa obetuje pre spásu sveta. „Kto je medzi vami najväčší, nech je ako najmenší a vodca ako služobník“ (Lk 22, 26), hovorí Ježiš. A Orignes píše: „Jozef pochopil že Ježiš bol väčší od neho, hoci mu bol podriadený vo všetkom a poznajúc veľkosť vlastnej malosti, Jozef ho vychovával s bázňou a mierne, (...)“ (Homília o svätom Lukášovi XX,5S.C. s. 287).

Drahí bratia v kňazstve, vaša pastoračná služba vyžaduje mnohé obete, avšak je aj prameňom radosti. V dôvernom vzťahu s vašimi biskupmi, bratsky zjednotení so všetkými kňazmi, podporovaní Božím ľudom, ktorý vám je zverený, vám prajem, aby ste vedeli odpovedať s vernosťou na volanie Pána, ktorý vás jedného dňa povolal, podobne, ako povolal Jozefa bdieť nad Máriou a dieťaťom Ježišom! Zostaňte verní, drahí kňazi, sľubom, ktoré ste urobili Bohu pred vašim biskupom a pred zhromaždením veriacich. Petrov nástupca vám ďakuje za vaše veľkorysé úsilie a službu Cirkvi a povzbudzuje vás, aby ste sa nenechali zastrašiť ťažkosťami na ceste! Mladým, ktorí sa pripravujú ku kňazstvu a tiež tým, ktorí sa kladú otázky vzhľadom naň, chcel by som v tento večer opäť zdôrazniť tú radosť, ktorá vyviera z úplného darovania sa v službe Bohu a Cirkvi. Majte odvahu ponúknuť svoje veľkorysé „áno“ Kristovi!

Pozývam aj vás, bratia a sestry, ktorí sa angažujete vo vašom Bohu zasvätenom živote alebo v cirkevných hnutiach, aby ste upriamili svoj zrak na sv. Jozefa. Keď Panna Mária prijala návštevu anjela pri Zvestovaní, bola už snúbenicou sv. Jozefa. Obrátiac sa osobne na Pannu Máriu, už vtedy Pán spojil Jozefa s tajomstvom Vtelenia intímnym spôsobom. A on prijíma toto pozvanie, ktoré Boh začal písať v lone jeho nevesty. Prijal teda Máriu vo svojom dome. Zároveň tým prijal tajomstvo, ktoré bolo v nej a ktorým bola aj ona sama. Miloval ju s veľkým rešpektom, ktorý je znamením autentickej lásky. Sv. Jozef nás učí, že je možné milovať bez toho, aby sme toho druhého vlastnili. Kontemplujúc túto skutočnosť, každý muž a každá žena, môže s božou milosťou dôjsť k uzdraveniu vlastných citových zranení a takto mať účasť na Božom pláne, ktorý Boh už začal a stále uskutočňuje v bytostiach, ktoré sa nachádzajú v Jeho blízkosti. Podobne, ako sv. Jozef vstúpil do diela vykúpenia prostredníctvom postavy Márie a vďaka tomu, čo Boh už v nej vykonal. Prajem vám, drahí bratia a sestry, ktorí ste angažovaní v cirkevných hnutiach, aby ste boli pozorní voči tým, ktorí vás obklopujú a aby ste im zjavovali tvár láskavého Boha, predovšetkým prostredníctvom milosrdnej služby, ľudského a kresťanského vzdelávania mladých, v službe zveľaďovania dôstojnosti ženy a ďalšími možnými spôsobmi!

Duchovné bohatstvo života zasvätených osôb je veľmi významné a neodmysliteľné pre život Cirkvi. Toto povolanie nasledovať Krista je darom celého Božieho ľudu. V priľnutí k vášmu povolaniu, napodobňujúc Krista v chudobe, čistote a poslušnosti, úplne zasvätení Otcovi a láske k vašim bratom a sestrám je vašim poslaním svedčiť, že tento svet veľmi potrebuje Boha a dobrá večného života (porov. Vita consecrata, čl. 85). S vašou bezpodmienečnou vernosťou ste v Cirkvi zárodkom života, ktorý sa rozvíja v službe Božieho kráľovstva. V každej chvíli, avšak osobitným spôsobom vtedy, keď vernosť prechádza skúškou, svätý Jozef vám pripomína zmysel a hodnotu vášho úsilia. Zasvätený život je radikálnym napodobňovaním Krista. Je preto potrebné, aby váš životný štýl jasne vyjadroval to, čo vám dáva život a aby vaše aktivity nezakryli vašu hlbokú identitu. Nemajte strach žiť naplno darovanie seba samých, ktoré ste urobili Bohu a poskytnúť autentické svedectvo svetu okolo vás. Príklad pátra Simona Mpekeho, nazývaného aj ako Baba Simon, vás môže inšpirovať k hľadaniu takejto svätosti života. Veď viete, ako tento „bosý misionár“ daroval všetky svoje sily v nezištnej pokore, aby pomohol dušiam a pre konkrétnu službu svojim bratom bez ohľadu na seba samého.

Drahí bratia a sestry, naša meditácia o ľudskom a duchovnom poslaní sv. Jozefa nás pozýva, aby sme vyťažili všetko bohatstvo z jeho povolania a z jeho príkladu, ktorým ostáva pre všetkých, ktorí sa rozhodli postaviť svoj život na Kristovi, či už v kňazstve, v zasvätenom živote alebo v iných formách laickej angažovanosti. Svätý Jozef vskutku žil vo svetle tajomstva Vtelenia. Nie iba akoby vo fyzickej prítomnosti, ale aj celým svojim srdcom. Jozef nám zjavuje tajomstvo tej ľudskosti, ktorá žije v prítomnosti tajomstva a zároveň ho prežíva prostredníctvom konkrétnych detailov žitého života. V ňom niet rozdelenia medzi vierou a konaním. Jeho viera je priamo nasmerovaná ku konaniu. Jozef je „muž spravodlivý“ (Mt 1,19) pretože jeho život je postavený na Božom slove.

Život sv. Jozefa, prežitý v poslušnosti voči slovu je jasným znamením pre všetkých Ježišových učeníkov, ktorí túžia a usilujú o jednotu Cirkvi. Jeho príklad nás pozýva k tomu, aby sme sa plne odovzdali do Božej vôle, aby sme sa tak stali autentickými nástrojmi Božieho plánu, ktorý túži zjednotiť všetkých vo svojej veľkej rodine, v jednom zhromaždení, v jednej „ecclesia“, Cirkvi. Drahí priatelia, členovia iných kresťanských denominácií, tento recept k jednote všetkých Kristových učeníkov je pre nás veľkou výzvou. Pozýva nás predovšetkým k obráteniu sa k osobe Krista, a nechať sa stále viac od neho priťahovať. V ňom sme pozvaní rozpoznať v sebe bratov a synov jediného Otca. V tomto roku zasvätenom apoštolovi Pavlovi, ktorý bol veľkým ohlasovateľom Ježiša Krista, obráťme sa spolu k tomuto apoštolovi národov, aby sme počúvali a pochopili „vieru a pravdu“ v ktorých spočívajú dôvody jednoty Kristových učeníkov.

Nakoniec sa obráťme k neveste sv. Jozefa, k Panne Márii, „Kráľovnej apoštolov“, pretože týmto titulom je nazývaná aj ako patrónka Kamerunu. Jej zverujem zasvätenie každého z vás a vašu túžbu odpovedať čo najvernejšie na volanie, ktoré ste počuli a k poslaniu, ktoré vám bolo zverené. Prosím o jej orodovanie za dobro vašej krajiny. Amen. – ls –