Cirkev a svet: Angola

V dnešnej rubrike zavítame opäť do Afriky, tentoraz do Angoly ako druhej krajiny, do ktorej zavíta od 20. do 23. marca Svätý Otec v rámci svojej XI. apoštolskej cesty. Ako sa vyjadril po modlitbe Anjel Pána 26. októbra 2008, Angolu navštívi „pri príležitosti 500. výročia evanjelizácie v tejto africkej krajine.“
Angolská republika sa rozprestiera na juhu Afriky. Na severe hraničí s Kongom, na východe so Zambiou a na juhu s Namíbiou. Hlavné mesto je Luanda, úradným jazykom je portugalčina a na čele krajiny je od roku 1979 prezident José Eduardo dos Santos. Angola má kvôli štvrť storočia trvajúcim bojom rozvrátenú ekonomiku. Má bohaté prírodné zdroje - zlato, diamanty, úrodnú pôda a lesy, vodstvo bohaté na ryby a veľké zásoby ropy, ale kvôli dlhotrvajúcim konfliktom ich využívala iba minimálne. 85 % obyvateľov sa živí z vlastnej poľnohospodárskej činnosti.
Otroctvo, nezávislosť, občianska vojna: Angola v súvislosti s XI. apoštolskou cestou Benedikta XVI.  
Názov tejto africkej krajiny sa odvodzuje od „Kráľovstva N´Gola“, ktoré v 16. storočí spájalo obyvateľov oblasti Mbundu, čiže terajšieho veľkomesta Luanda. N´Gola bol vtedy aj panovníkom v Kráľovstve Ngongo, ktoré sa nachádzalo v blízkosti dnešného Konga. Obe kráľovstvá sa neskôr stali kolóniou Portugalska.
Angola získala nezávislosť 11. novembra 1975. Má o niečo viac ako 16 miliónov obyvateľov. Z toho katolíkov je viac ako polovica populácie, protestantov je pätnásť percent, tradičné náboženstvá predstavujú takmer tretinu, moslimovia tvoria iba malú menšinu: 80 - 90 tisíc.
Cirkevné rozdelenie Angoly

Angola je rozdelená na 18 cirkevných oblastí, v ktorých sa ku katolíckej viere hlási 8,6 milióna Angolčanov. V súčasnosti má 27 biskupov, takmer 450 diecéznych kňazov, o niečo viac ako 350 kňazov – rehoľníkov a viac ako dvetisíc rehoľníčok. Je tu viac ako 300 farností, takmer 3 tisíc pastoračných centier, 5 laických inštitútov, 37 misijných laických organizácií a viac ako 30 tisíc katechétov.
Metropolitná arcidiecéza Luanda vznikla 4. septembra 1940, pričom ju v rokoch 1986 až 2001 viedol jediný angolský kardinál, Mons. Alexander do Nascimento. Na svoje miesto neskôr menoval súčasného arcibiskupa, Mons. Antónia Franklina, ktorý je momentálne aj predsedom Konferencie biskupov Angoly, Svätého Tomáša a Princovho ostrova. Pomocným biskupom tejto arcidiecézy je Mons. Anastácio Kahango. V tejto arcidiecéze pokrstili za rok 2007 viac ako 2,3 milióna veriacich z celkových 3,2 miliónov ľudí.
Evanjelizácia v Angole  
Prvá evanjelizácia sa tu začala pred viac ako 500 rokmi, na prelome rokov 1490/1491. Pri príležitosti 500. výročia slávil v Luande svätú omšu 7. júna 1992 pápež Ján Pavol II., ktorý vtedy povedal: „Duch Svätý je skutočne hlavným protagonistom celého poslania Cirkvi: jeho dielo sa výrazne odzrkadľuje v poslaní národom „ad gentes“. Bol to iste ten istý Duch, ktorý povzbudil tých ľudí viery, prvých misionárov, ktorí v roku 1491 pristáli v ústí rieky Zaire v Pinde, čím začali skutočnú misionársku epochu. Bol to Duch, ktorý koná svojím spôsobom v srdciach ľudí, ktorý viedol veľkého kráľa Konga Nzinga-a-Nkuwu, aby požiadal misionárov o hlásanie Evanjelia.“

Kráľ Nzinga-a-Nkuwu sa dal 3. mája 1491 pokrstiť ako Joao I., čo bolo prejavom úcty portugalskému panovníkovi. Na znak vďaky za víťazstvo nad vzbúrencami dal postaviť v júli 1491 prvý chrám. Jeho nasledovník, kráľ Alfonso I. Mubemba-a-Nzinga sa snažil v krajine o komunikáciu, o dôveru svojich poddaných, ktorých nakoniec zjednotených priviedol bez násilia ku katolíckej viere, za čo si ho dodnes pamätajú ako „najväčšieho konžského apoštola“.

Prvým katolíckym biskupom v Angole sa stal Mons. Henrique Kinu-Mbemba, ktorého vymenoval za biskupa diecézy Utica pápež Lev X. Bolo to v máji 1518, keď mal iba 23 rokov. Po smrti kráľa Alfonza začali do krajiny prichádzať skupiny jezuitov a františkánov. Kvôli vojnovým konfliktom sa stalo toto obdobie ťažkým aj pre angolskú Katolícku cirkev.
Svätý Otec sa v Angole stretne s katolíckymi hnutiami 
Ako 11. marca uviedla Svätá stolica, Svätý Otec sa počas apoštolskej cesty v Afrike stretne aj s angolskými katolíckymi hnutiami a to v nedeľu 22. marca vo Farnosti sv. Antona, ktorá vznikla v roku 1966. Momentálne je farnosť pod správou portugalských menších bratov kapucínov, ktorí sa tu rozhodli postaviť nový kostol, ktorý by zasvätili sv. Antonovi Lisabonskému (Padovskému).

Súčasné problémy v krajine  
Podľa informácií z Cirkvi, ako aj angolských autorít, sa krajina pasuje s alarmujúcou situáciou týkajúcou sa žien a detí. Časté vojny v krajine zapríčinili chudobu väčšiny populácie, čo postihlo hlavne ženy a deti.
Podľa štatistík, navštevuje základné školy asi 30 percent detí oboch pohlaví. Vo verejnom alebo súkromnom sektore pracuje iba 40 percent žien, zvyšok pracuje na čierno, okrem toho za veľmi zlých ekonomických podmienok. Ako sa pred niekoľkými týždňami vyjadril prezident republiky, na pomoc týmto skupinám zriadila vláda Ministerstvo pre rodinu a na podporu žien. Okrem toho, že v krajine ženy ťažko pracujú v diamantových baniach, sú diskriminované, zostávajú často bez dokumentov a sú obeťami sexuálneho násilia. Ako sa vyjadril v roku 2007 arcibiskup Luandy, miestna Cirkev vynakladá každoročne priemerne najmenej 300 tisíc dolárov na boj proti chudobe a na pomoc ženám a deťom.

Obyvateľstvo Angoly trpí hladom a nedostatkom zdravotníckych zariadení. Ďalším problémom je masívna migrácia Angolčanov do Konga a Juhoafrickej republiky. Donedávna bola Angola aj zásobárňou otrokov. Historické pramene tvrdia, že tu bolo za posledné tri storočia zotročené asi 3 - 4 milióny obyvateľov, ktorých deportovali hlavne do Ameriky, ale aj na ostatné kontinenty. Za posledných štyristo rokov sa krajina zmietala vo vojnách a násilí takpovediac bez prestania, občianska vojna sa skončila iba nedávno, v roku 2002. Jej obeťami sa stalo asi 500 tisíc mladých Angolčanov. Dôsledky vojny sú viditeľné doteraz, na rozličných miestach v krajine sú množstvá mín, ktoré ohrozujú najmenej dva milióny ľudí.
Posledná návšteva „Ad limina“ biskupov Angoly ešte počas pontifikátu Jána Pavla II. v roku 2004 
Posledná návšteva Ad limina apostolorum biskupmi Angoly vo Vatikáne sa uskutočnila ešte počas pontifikátu Jána Pavla II. Angolských biskupov prijal 22. októbra 2004, teda dva roky po skončení občianskej vojny v krajine. Vyzdvihol vtedy, že „Angola viac ako kedykoľvek predtým potrebuje pokoj a spravodlivosť, zmierenie, odmietajúc akékoľvek násilie. Pripomínam všetkým, že násilie nie je riešenie problémov ľudstva, a neprispeje ani k zdolaniu konfliktov. Je však potrebné mať odvahu na dialóg.... Je to chvíľa prehĺbenia národného zmierenia., je potrebné pracovať bez prestania na tom, aby bolo možné ponúknuť budúcim generáciám krajinu, v ktorej by všetky súčasti spoločnosti spolunažívali a spolupracovali. Cirkev, ktorá počas konfliktov nesmierne trpela, musí zotrvať vo svojej silnej pozícii a ochraňovať bezbranné osoby.“

Ďalej sa Svätý Otec hovoril o mladých, ktorí musia bojovať s chudobou a  zápasiť tak o dôstojnú budúcnosť. Vyzval ich, aby ako nová generácia vytvorili spoločnosť lásky, slobody a solidárnosti. –jv-