Príhovor Benedikta XVI. pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána: "Toto je milosť, ktorá
môže obnoviť aj Afriku"
Vatikán (15. marca, RV) – Pápež Benedikt XVI. sa dnes napoludnie pomodlil
spolu s veriacimi zhromaždenými na námestí sv. Petra vo Vatikáne mariánsku modlitbu
Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril:
„Drahí bratia a sestry!
Od
utorka 17. do pondelka 23. marca uskutočním moju prvú apoštolskú cestu do
Afriky. Navštívim Kamerun a jeho hlavné mesto Yaoundé, aby som odovzdal „pracovný
dokument“ pre II. všeobecné zhromaždenie synody biskupov pre Afriku, ktoré sa uskutoční
v októbri vo Vatikáne. Potom budem pokračovať do hlavného mesta Angoly, Luandy, kde
obyvatelia po dlhej občianskej vojne našli opäť mier a teraz sa usilujú budovať spravodlivosť.
Touto cestou túžim objať celý africký kontinent, jeho tisíce rozdielností s jeho hlbokou
náboženskou dušou, jeho starodávne kultúry a jeho náročné putovanie k rozvoju a k zmiereniu,
jeho ťažké problémy, bolestné zranenia a zároveň jeho veľké možnosti a nádeje. Rád
by som utvrdil vo viere katolíkov, povzbudil kresťanov v ich ekumenických snahách,
a odovzdal všetkým posolstvo pokoja, ktoré zveril Cirkvi zmŕtvychvstalý Pán.
V čase,
keď sa pripravujem na moju misijnú cestu, v duši mi zaznievajú slová apoštola Pavla,
ktoré nám predkladá liturgia k meditácii v dnešnú tretiu pôstnu nedeľu a ktoré sv.
Pavol adresuje Korinťanom: „My však ohlasujeme ukrižovaného Krista, pre Židov pohoršenie,
pre pohanov bláznovstvo, ale pre povolaných, tak Židov ako Grékov, Krista - Božiu
moc a Božiu múdrosť“ ( 1 Kor 1, 23 – 24). Áno, drahí bratia a sestry, odchádzam do
Afriky s vedomím, že nemôžem ponúknuť a darovať všetkým tým, ktorých stretnem, nič
iné ako Krista a Radostnú zvesť jeho kríža, najväčšie tajomstvo lásky. Božej lásky,
ktorá víťazí nad každým ľudským odporom a poskytuje dokonca odpustenie a lásku aj
nepriateľom. Toto je milosť Evanjelia, ktorá je schopné transformovať svet. Toto je
milosť, ktorá môže obnoviť aj Afriku, pretože práve ona plodí neodolateľnú, hlbokú
a radikálnu silu pokoja a zmierenia. Cirkev nesleduje ekonomické, sociálne a politické
ciele. Cirkev ohlasuje Krista v presvedčení, že Evanjelium má moc dotknúť sa sŕdc
všetkých a premeniť ich, obnoviť takýmto spôsobom zvnútra ľudskú osobu a tiež celú
spoločnosť.
19. marca, práve počas mojej pastoračnej návštevy Afriky,
budeme sláviť slávnosť svätého Jozefa, patróna univerzálnej Cirkvi a aj môjho osobného
patróna. Svätý Jozef, keď bol vo sne upozornený anjelom, utiekol spolu s Máriou do
Egypta, do Afriky, aby zachránil práve narodeného Ježiša, ktorého kráľ Herodes chcel
usmrtiť. Tak sa naplnilo Písmo: Ježiš putoval po stopách starodávnych patriarchov
a podobne, ako izraelský ľud, vstúpil do Svätej zeme potom, čo sa vrátil z vyhnanstva
v Egypte. Nebeskému orodovaniu tohto veľkého svätca zverujem aj moje putovanie a národy
celej Afriky, so všetkými výzvami pred ktorými stojí a s nádejami, ktoré ich posilňujú.
Osobitne myslím na obete hladu, chorôb, nespravodlivosti, bratovražedné konflikty
a každú formu násilia, ktoré žiaľ aj naďalej postihuje mnohých dospelých a tiež deti,
bez toho, žeby ušetrilo misionárov, kňazov, rehoľníkov, rehoľné sestry a dobrovoľníkov.
Bratia a sestry, sprevádzajte ma na tejto ceste vašimi modlitbami, prosiac o orodovanie
Pannu Máriu, Matku a kráľovnú Afriky.“ – ls –