Štvrtkový komentár Antona Ziolkovského: Vzťahy medzi Svätou stolicou a Izraelom

Vážení poslucháči! V pondelok Svätá stolica zverejnila predbežný plán cesty pápeža Benedikta XVI. do Jordánska, Izraela a palestínskych území, ktorá sa uskutoční od 8. do 15. mája. Po mozaike udalostí uplynulých mesiacov, ktoré vyvolali veľa otáznikov je to dôležitý signál, že obe strany majú záujem na budovaní dobrých a priateľských vzťahov. V prípade Izraela a Svätej Stolice ide stále o relatívne novú spoluprácu, kde treba ešte prejsť veľký kus cesty. Rozhodujúcim medzníkom v 20. storočí pre tieto vzťahy bola deklarácia Druhého vatikánskeho koncilu Nostra aetate. Tento dokument odsúdil antisemitizmus, ktorý viedol ku holokaustu a nanovo definoval vzťahy medzi Katolíckou cirkvou a židovským národom.
Vďaka spomínanej deklarácii a úsiliu oboch strán došlo v roku 1993 k vytvoreniu diplomatických vzťahov, ktoré sa odzrkadľujú na troch úrovniach. Na prvom mieste ide o vzťah medzi štátom Izrael a Svätou Stolicou. Toto spojenectvo je plné symbolov. Vrcholom bilaterálneho zväzku bola návšteva pápeža Jána Pavla II. v Izraeli počas jubilejného roka, ktorá priniesla jasný odkaz zmierenia medzi kresťanmi a židmi. Modliaci sa pápež pri Múre nárekov, ktorý do jednej zo štrbín vkladal text s prosbou o odpustenie, sa dostal aj na poštovú známku. V každom prípade sa bilaterálne vzťahy vďaka politickej, náboženskej, akademickej i kultúrnej spolupráci v posledných rokoch veľmi posilnili. Druhú úroveň predstavuje vzťah medzi štátom Izrael a Katolíckou cirkvou vo Svätej zemi. V roku 1997 vznikla dohoda o právnom postavení Cirkvi a jej inštitúcii v rámci izraelskej legislatívy. O ekonomickom a finančnom statuse sa stále rokuje. Katolícka cirkev podnikla niekoľko významných iniciatív, ktoré Izrael ocenil. Tretiu úroveň tvoria vzťahy medzi náboženskými lídrami. Stretnutia katolíckych intelektuálov, cirkevných hodnostárov s predstaviteľmi Jeruzalemského rabinátu či ďalšími židovskými organizáciami, sú stále častejšie.
Vzťahy medzi Svätou Stolicou a Izraelom sú veľmi priateľské a ich úloha rastie. Obe strany si to uvedomujú. Od koncilovej deklarácie došlo k výraznému posunu: od konfrontácie k spolupráci a od výčitiek k partnerstvu. Treba však ešte mnoho urobiť. O pokrok vo vzájomných vzťahoch sa usiluje aj Svätý otec, Benedikt XVI. Počas zahraničných ciest sa pravidelne stretáva s politickými a náboženskými lídrami židovského národa, navštívil koncentračný tábor v Osvienčime. Očakáva sa, že počas návštevy Izraela si uctí obete holokaustu v národnom pamätníku Yad Vashem. V poslednom období vzťahy medzi Svätou Stolicou a Izraelom poznačili dve skutočnosti. Najskôr úsilie pápeža o beatifikáciu svojho predchodcu Pia XII. a reakcia pracovníkov národného pamätníka holokaustu, kde bol na výstave fotografií priradený ku tomuto pápežovi text, ktorý hovoril o jeho mlčaní a nedostatočných aktivitách na záchranu Židov. Aj keď predstavitelia Svätej Stolice vnímajú tento vážny problém, naďalej sú presvedčení, že toto nie je prekážka, ktorá by mohla zabrániť pápežovej návšteve Izraela. Rovnako izraelskí predstavitelia napriek rozdielnemu pohľadu na beatifikáciu Pia XII. potvrdzujú, že pozvanie pre Benedikta XVI. stále platí. Takéto postoje sú svedectvom, že obe strany majú dobrú vôľu prekonávať prekážky na ceste k vzájomnému porozumeniu. Tu nejde len o vzťah medzi dvoma štátmi, ale o svetové náboženstvá, od ktorých závisí mier na Blízkom Východe.
Druhá udalosť, ktorá poznačila vzájomné vzťahy, bolo sňatie exkomunikácie z biskupa Williamsona, člena Bratstva Pia X. a popierača holokaustu. Hoci medzi sňatím exkomunikácie a popieraním holokaustu nie je žiaden súvis, mnohé svetové médiá interpretovali tento akt prinajmenšom ako nepriamy súhlas s jeho názormi. Nezabudli pritom zdôrazniť Ratzingerovu mladosť v Hitlerjugend a nemeckú národnosť. Benedikt XVI. však rozhodne nie je antisemita a mnoho ráz holokaust verejne odsúdil. Svätá Stolica sa od Williamsonových názorov dištancovala. Zostalo však veľa nedopovedaného.
Pápežova návšteva Izraela tak môže nie len naznačiť nové cesty vzájomných vzťahov, ale byť aj silným impulzom k mierovému procesu medzi Palestínčanmi a Izraelom a oslabiť pozície pravicových radikálov na izraelskej politickej scéne. Len nedávno po februárových predčasných parlamentných voľbách zlyhali rokovanie medzi dvoma najsilnejšími politickými stranami: Kadimou, ktorú vedie Cipi Livniová a Likudom, na čele ktorého stojí ostrieľaný politik Benjamin Netanjahu. Hoci takáto veľká koalícia by blízkovýchodnému mierovému procesu prospela najviac, a želala si ju aj nová americká administratíva Baracka Obamu, skôr sa zdá, že sa otvára cesta k pravicovej koalícii. Benjamin Netanjahu sa v nej javí ako umiernený politik.
Vážení poslucháči! Rozvoj dobrých vzťahov medzi Svätou Stolicou a Izraelom patrí medzi stále úlohy Benedikta XVI. Aj keď sa ešte v jeseni zdalo, že utrpeli, obe strany našli dosť odvahy a veľkodušnosti k ich pokračovaniu. Vyžaduje si to predovšetkým blízkovýchodný mierový proces. Pápežova návšteva Blízkeho Východu má dnes reálne kontúry. Je to výzva k modlitbe za malý región, križovatku svetových náboženstiev; ktorý už desaťročia patrí medzi najnebezpečnejšie, ale od jeho stability závisí svetový mier.