Cirkev a svet: Kamerun

Krajina o ktorej dnes budeme hovoriť sa momentálne často skloňuje najmä v súvislosti s XI. apoštolskou cestou pápeža Benedikta XVI. do Afriky, do ktorej Svätý Otec zavíta od 17. do 20. marca 2009. Po pápežoch Pavlovi VI. a Jánovi Pavlovi II. – ktorý navštívil krajinu dvakrát, v roku 1985 a 1995 - bude Benedikt XVI. tretím pápežom, ktorý príde do Afriky.

XI. medzinárodná apoštolská cesta sa pričlení k dvom cestám do Ameriky, jednej do Austrálie a Ázie a šiestim cestám po Európe. V Kamerune bude prvou zastávkou hlavné mesto Yaoundé. Svätý Otec tu odovzdá zástupcom 42 biskupských konferencií pracovný dokument „Instrumentum laboris“ určený pre II. biskupskú synodu Afriky, ktorá má byť vo Vatikáne od 4. do 25. októbra 2009.

Kamerun sa ako prezidentská republika nachádza medzi Nigériou, Čadom a Stredoafrickou republikou. Prezidentom je od roku 1982 Paul Biya, ktorý aj napriek nedemokratickým praktikám udržiava krajinu v stabilite. Problémom zostáva južná časť krajiny, ktorá sa usiluje odtrhnúť a pripojiť k Nigérii. Hospodárstvo krajiny sa zakladá na poľnohospodárstve, v ktorom pracujú dve tretiny obyvateľstva. Základnou vývoznou surovinou je ropa a poľnohospodárske plodiny.

Katolícka cirkev v Kamerune
 
Kamerun je rozdelený do 24 cirkevných oblastí. V týchto cirkevných oblastiach je viac ako 4,8 milióna katolíckych veriacich. Krajina má 31 biskupov, vyše 1200 diecéznych kňazov, šesťsto kňazov – rehoľníkov a viac ako dvetisíc rehoľníčok. Je tu 816 farností, asi 3600 pastoračných centier, tridsiatka laických organizácií, takmer 60 misijných laických inštitútov a približne 19 tisíc katechétov.

Metropolitná arcidiecéza Yaoundé vznikla 14. septembra 1955. V súčasnosti ju spravuje Mons. Simon-Victor Tonyé Bakot, ktorý je od roku 2004 aj predsedom Konferencie biskupov Kamerunu. V krajine tvorí dôležitú časť populácie islamská menšina, ktorú tvoria asi 4 milióny obyvateľov, čo je viac ako jedna pätina kamerunského obyvateľstva.

Historicko-politické informácie o Kamerune
 
Do tejto oblasti Afriky začali prví výskumníci prichádzať v 15. storočí z Portugalska, pričom nazvali oblasť „Riekou rakov“, z čoho neskôr vzniklo pomenovanie Kamerun. Od roku 1884 bola krajina pod správou Nemecka, po I. svetovej vojne sa územie rozdelilo medzi Francúzsko a Spojené kráľovstvo, neskôr sa dostalo pod správu Spojených štátov. Práve preto sa stala krajina dvojjazyčnou – oficiálnymi jazykmi sú angličtina a francúzština.

Kamerun získal nezávislosť 1. októbra 1961, po zjednotení „francúzskej a britskej časti“. V roku 1972 bol federatívnou krajinou, neskôr sa stal zjednoteným štátom. V súčasnosti má približne 18 miliónov obyvateľov. Katolíci tvoria asi 27 percent populácie, tradičné náboženstvá 30 percent, moslimovia asi dvadsať a protestanti pätnásť percent.

Kamerun sa pasuje so zložitými politickými problémami. Krajina je rozdelená na frankofónnu a anglofónnu oblasť, pričom problémy vznikajú aj medzi tradičnými etnikami. Politické strany ako aj „hranice“ sú vytvárané na etnickom a regionálnom základe. Jednotlivé strany však nie sú schopné zjednotenia a následnej demokratizácie Kamerunu, skôr súperia o finančné zdroje od štátu. Dalo by sa povedať, že odkedy vládnuci prezident Biya zaviedol štátnu podporu vytvárajúcim sa stranám, krajina je mnohostranná. Má viac ako 150 politických strán, čo v podstate rozvracia opozíciu.

Prvá evanjelizácia, počiatky kresťanstva v krajine

Prvými kresťanskými misionármi, ktorí do krajiny zavítali boli protestanti v roku 1843. Avšak za prvý oficiálny evanjelizačný medzník sa považuje 25. október 1890, ktorý sa spája so skupinou nemeckých misionárov pod vedením Mons. Heinricha Vietera. Keďže na území narazil na protestantov, založil misie pod názvom „Marienberg“ v oblasti dnešného hlavného mesta Yaoundé. Na týchto miestach vznikli desiatky misií, škôl a misionári vyškolili asi dvesto učiteľov. Prvým pokrsteným Kamerunčanom v januári 1889 bol André Mbangue, ktorý sa stal neskôr katolíkom.

Prvý kňazský seminár vznikol v roku 1923. Hlavné katolícke diecézy sídlili v nasledujúcich rokoch 20. storočia v Yaoundé a Douale. Okrem toho bola v roku 1951 v hlavnom meste Kamerunu zriadená prvá katedrála.

Hlavný mariánsky chrám „Mvolyé“ - Bazilika Panny Márie Apoštolov

Počas návštevy Kamerunu má Svätý Otec na programe aj návštevu hlavného mariánskeho chrámu. Práve tu totiž 18. marca 2009 bude predsedať Slávnosti vešpier s biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi, rôznymi účastníkmi cirkevných hnutí a predstaviteľmi mnohých kresťanských vierovyznaní v Kamerune. Chrám bol povýšený na hlavnú Baziliku Panny Márie Apoštolov 10. decembra 2006. Dovtedy bola označovaná ako „Santuárium z Mvolyé“. Slovo „Mvolyé“ vzniklo ešte pred príchodom prvých misionárov do krajiny. Pochádza z jazyka kmeňa Ewondo, pričom znamená „je ťažké dodržať dané slovo“.

Bazilika Panny Márie Apoštolov sa nachádza sa jednom zo siedmych vrchov, ktoré stoja okolo hlavného mesta Yaoundé. Pápež Ján Pavol II. navštívil chrám 11. augusta 1985. Odvtedy tu bolo množstvo mariánskych stretnutí, v roku 1987 tu bola aj oslava Mariánskeho roka. V Kamerune sa okrem toho každoročne 8. decembra koná národná Mariánska púť. V tejto súvislosti sa na chráme vždy otvoria „Sväté dvere“, ktoré ostávajú otvorené až do Zjavenia Pána.

Slová Svätého Otca veľvyslancovi Kamerunu pri Svätej stolici

Pápež Benedikt XVI. prijal 16. júna minulého roku poverovacie listiny od nového veľvyslanca Kamerunu pri Svätej stolici, ktorým je Antonio Zangi. Spomenul výzvu “všetkým ľuďom, angažovaným v obchode so zbraňami, často s veľmi lukratívnymi záujmami, aby premýšľali o dôsledkoch svojho správania.“

 
Ako dodal: „Nech medzinárodné spoločenstvo spojí sily s miestnymi komunitami, aby sa pokoj stal prioritou v každej krajine,” dodal Svätý Otec a pozval všetkých Kamerunčanov, aby “mali stále viac na zreteli spoločné blaho”. Ako zdôraznil, “jednou z esenciálnych povinností politických lídrov je určite to, aby ponúkli svojmu obyvateľstvu spoločenskú situáciu, naplnenú pokojom a súladom, ktoré ukončia napätie a nespokojnosť, bežne končiace konfliktom, aby prevládol dialóg a úcta voči kultúrnym odlišnostiam jednotlivých sociálnych a etnických skupín.” –jv-