Benedikt XVI. počas návštevy rímskeho Kapitolu: „Rím si musí nanovo osvojiť svoje
občianske a kresťanské korene!“
Taliansko (9. marca, RV) – „Nie je to po prvýkrát, že je pápež tak srdečne
prijatý v tomto paláci a prihovára sa v tejto aule, v ktorej sa stretávajú najvyšší
predstavitelia mestskej rady“ – takto sa dnes Svätý Otec prihovoril primátorovi, predsedovi
mestskej rady a prítomným v úvode návštevy rímskeho Kapitolu na jeho dnešnom mimoriadnom
zasadnutí.
Potom spomenul svojich predchodcov, ktorí stáli na tomto mieste
počas dejín - Pius IX., Pavol VI. ako aj Ján Pavol II. - 15. januára 1998. Ako zdôraznil,
sú to gestá, ktoré svedčia o veľkej náklonnosti k Rímu, kolíske latinskej a kresťanskej
civilizácie. Potom Svätý Otec opätovne uistil prítomných o otcovskej starostlivosti,
ktorú biskup katolíckeho spoločenstva prechováva nielen k členom tohto, ale aj všetkých
rímskych, talianskych ako aj tých spoločenstiev, ktoré prišli z celého sveta a dodal: „Pán
primátor, vo vašom príhovore je jasný zámer pracovať na tom, aby bol
Rím aj naďalej majákom života a slobody, morálnej spoločnosti
a rozvoja, ako je to prisľúbené v podpore ľudskej dôstojnosti
každého človeka a jeho náboženského presvedčenia. Chcem
vás ako aj vašich spolupracovníkov ubezpečiť, že aktívna podpora každej kultúrnej
a sociálnej iniciatívy na podporu skutočného dobra pre človeka a mesto
zo strany Katolíckej cirkvi pri tom nebude chýbať.“
Potom
hovoril Benedikt XVI. o Ríme ako o meste, ktoré najmä počas minulých storočí otváralo
svoje univerzity a výskumné centrá študentom zo všetkých častí sveta, ktorí sa potom
vracali do svojich domovov a zastávali miesta v rozličných oblastiach spoločnosti
či Cirkvi. Dnes toto mesto pre mnohé premeny a zmeny v posledných desaťročiach – ako
dodal – čelí mnohým výzvam, ekonomickým, kultúrnym, či sociálnym a to aj z hľadiska
množstva ľudí s ich rozličnými tradíciami a náboženstvami, ktorí prichádzajú zo všetkých
kútov sveta. To si vyžaduje – ako dodal Svätý Otec ochranu základných ľudských práv
a dodal:
„Násilné udalosti, ktorých sme často svedkami naznačujú
hlbší problém: sú znakom skutočnej duchovnej biedy, ktorá postihuje srdce človeka
súčasnosti. Vylúčenie Boha a jeho zákona ako podmienky realizácie
šťastia človeka, nedosiahlo svoj cieľ, naopak, oberá človeka
o duchovné istoty a nádej tak potrebnú na boj s ťažkosťami a každodennými
výzvami. V postmodernej ére si Rím musí nanovo osvojiťsvoje
občianske akresťanské korene, ak chce presadzovať nový
humanizmus, taký, ktorého centrom bude otázka človeka. Kresťanstvo
je nositeľom žiarivého posolstva o pravde o človeku a Cirkev,
ktorá takýmto posolstvom disponuje je si je vedomá svojej zodpovednosti v súvislosti
so súčasnou kultúrou.“
V závere sa ešte Svätý Otec dotkol
ekonomickej krízy, ktorá postihla aj mnohé rodiny Ríma a v tejto súvislosti spomenul
charitatívnu činnosť farností Cirkvi. –sg-