Štvrtkový komentár Jozefa Kováčika: Masky dolu!

Pred niekoľkými dňami skončil fašiang a začal sa pôst. V predvečer Popolcovej stredy som sledoval v televízii prehľad rôzneho prežívania posledných dní pred pôstom. Všetky zvyklosti mali spoločného menovateľa - masky. Tie však po polnoci ľudia odložili a ich tvár zostala odhalená. Presne ako po smrti pred Božou tvárou. A preto nám má pôst pomôcť odhaliť, čo je maska a čo skutočná tvár.


Ako hovorca KBS sa pohybujem často medzi novinármi i v zákulisí médií. Stretávam sa tam často aj s politikmi. Ľuďmi, ktorí zastupujú rôzne názory politického spektra. Zdá sa, že ich názory sú často nezlučiteľné, ba dokonca až nepriateľské. Po ich politických diskusiách v médiách zostávajú nie raz rozhádané vzťahy. Dokonca i mnohé rodiny namiesto nedeľného pokoja, ktorý po ťažkom týždni tak veľmi potrebujú, sú po sledovaní politickej diskusie naopak zasiahnutí nepokojom a možno i hádkami. Rozvadené rodiny, súrodenci, ktorí sa dlhé roky nerozprávajú kvôli politicky rozdielnym názorom... Nezdá sa nám to absurdné?
Je to absurdné. Oveľa viac preto, že ako náhle sa kamery a mikrofóny vypnú, zo zarytých nepriateľov a protivníkov sa stávajú ľudia, ktorí si tykajú a idú na jedno pivko. Nie raz som toho bol svedkom. Kde je potom zodpovednosť týchto ľudí? Neuvedomujú si dôsledky svojho konania? Nuž, dajme si masky dolu. Inak sa môže stať, že ak ľudia túto hru odhalia, účasť na voľbách sa bude stále znižovať. Znechutenie v spoločnosti rastie. A čo je horšie, tomu úmerne i spôsob relativizovania hodnôt.


Pred nedávnom som videl film, v ktorom sa mala hlavná postava rozhodnúť, ako zareaguje na záľudnú otázku ohľadom postavenia homosexuálov v spoločnosti. Jeho mediálni poradcovia si lámali hlavu. Nakoniec, po zvažovaní všetkých pre i proti, mu pomohla rada riadená sedliackym rozumom. Nerozdeliť ľudí na homosexuálov a tých druhých, ale na ľudí dobrých a zlých. Vzory a gaunerov. Totiž zvrátenosťou dnešných názorov, prezentovaných jednotlivými skupinami je, že sa hovorí jazykom pozitívnej diskriminácie. Sám poznám z farskej práce viacerých, ktorí majú homosexuálnu orientáciu. Nikdy nikoho z nich som nezhodil, ani sa nesnažil ponížiť. Poznám však aj takých, ktorí sú vo svojom správaní zvrátení a svojim konaním dokázali veľmi ublížiť. Mediálne známych prípadov je dosť. Dôsledky ich konania sú viac ako strašné. Cirkev nebrojí proti homosexuálom. Brojí proti bolesti vyplývajúcej z nezodpovedného konania. A to bez názoru na to, čo si myslia lobisti z orgánov Európskej únie.


Boli sme svedkami pranierovania a zavádzania výrokov, ktoré predniesol biskup Baláž. Kto si vypočul súvisle celú jeho kázeň? A kto naopak reagoval iba na vyumelkované vyhlásenie človeka, ktorý sa stavia do role hlavného predstaviteľa homosexuálov na Slovensku? Oslovil ma komentár Lukáša Krivošíka z portálu aktuality.sk na túto tému. Napísal: „Podstatou liberálnej spoločnosti je dobre strážená hranica medzi súkromnou a verejnou sférou. To znamená, že dvaja dospelí ľudia by nemali byť kriminalizovaní štátom za to, čo robia po vzájomnej dohode medzi štyrmi stenami svojej spálne. Čiže štát by mal byť voči sexuálnej orientácii slepý. Lenže o to dôležitejšie je, aby zaznievali rôzne úsudky o hodnote a dôsledkoch homosexuálneho správania zo strany morálnych autorít. Je totiž dobré, ak určité veci neupravuje právo, ale mäkšie normatívne systémy ako tradícia, konvencia a náboženstvo. Názor, vychádzajúci z kresťanstva, podľa ktorého je homosexuálne správanie vážnym hriechom, je úplne legitímny a nie je dôvod, prečo by nemal mať možnosť v slobodnej spoločnosti zaznievať. Snaha obmedziť hlásanie takýchto úsudkov je cesta k totalite.“ Toľko novinár.


„Treba ich prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim“, píše sa v Katechizme Katolíckej cirkvi. Oficiálne stanovisko Cirkvi je ďaleko od akejkoľvek diskriminácie alebo odsudzovania osôb s homosexuálnymi sklonmi ako takých.
Na druhej strane však Cirkev jednoznačne vyhlasuje, že homosexuálne skutky sú vnútorne nezriadené, čiže objektívne vždy ťažko hriešne. Morálne zlými sú skutky, pri ktorých sa osoba nechá viesť svojimi homosexuálnymi tendenciami. A nemravný, čiže mravne zlý, je človek, ktorý koná mravné zlo. To platí o ktoromkoľvek skutku, ktorý sa protiví Božiemu poriadku.


Ako napísal morálny teológ Vladimír Thurzo, „ak homosexuáli vyčítajú Cirkvi, že ich nechce prijať, treba sa asi najprv spýtať, čo myslia pod prijatím. V prípade, že prijať znamená odsúhlasiť homosexuálne správanie, registráciu homosexuálnych zväzkov alebo adopciu detí homosexuálnymi pármi, tak určite nie. Podobne Cirkev nemôže zľaviť zo svojej pozície voči iným objektívne nezriadeným spôsobom správania. Nemá na to totiž kompetenciu. To, čo je proti prirodzenému alebo pozitívnemu Božiemu zákonu, jednoducho zmeniť nemôže.“

Ak teda počúvame o tom, že o tejto téme treba hovoriť, je smiešne, že práve tí, ktorí sa definujú ako liberáli, vzbĺknu práve vtedy, keď o tejto téme prehovorí niekto z Cirkvi. Bolo by však chybou, ak by Cirkev mlčala. Masky totiž treba dať dole.