Vatikán
(27. februára, RV) – Pápež Benedikt XVI. sa vo svojom príhovore pred modlitbou Anjel
Pána uplynulú nedeľu sústredil na evanjeliovú rozpravu o uzdravení ochrnutého, ktorému
zároveň aj odpustil hriechy, keď povedal: „Táto evanjeliová rozprava poukazuje
nato, že Ježiš má moc uzdravovať nielen choré telo, ale aj odpúšťať hriechy, ba dokonca,
fyzické uzdravenie predstavuje duchovné uzdravenie, ktorého prejavom je odpustenie
hriechov. V skutočnosti, hriech je určitým ochrnutím ducha, z ktorého môže oslobodiť
iba moc milosrdnej božej lásky, ktorá nám zároveň dovoľuje opäť povstať a pokračovať
na ceste dobra.“
Ďalej sa Svätý Otec zameral na tajomstvo úradu Petrovho
nástupcu, nakoľko na nedeľu pripadol aj sviatok Katedry sv. Petra. „Katedra sv.
Petra je symbolom autority rímskeho biskupa, - povedal Svätý Otec, a pokračoval
- ktorý je povolaný vykonávať osobitné povolanie v službe celého božieho ľudu.
Hneď po umučení sv. Petra a Pavla, Cirkvi v Ríme bolo priznané prvenstvo medzi všetkými
katolíckymi komunitami, čo bolo vyjadrené aj svedectvom sv. Ignáca Antiochijského
na začiatku 2. storočia (Rimanom, Pref.: Funk, I, 252) a tiež sv. Irenejom z Lyonu
(Proti herézam III., 3, 2-3). Toto jedinečné tajomstvo rímskeho biskupa bolo potvrdené
aj II. vatikánskym koncilom: „Preto v cirkevnom spoločenstve – čítame v dogmatickej
konštitúcii o Cirkvi – právoplatne jestvujú aj partikulárne cirkvi, ktoré majú svoje
vlastné tradície, pritom však zostáva nedotknuté prvenstvo Petrovho prestola, ktorý
je na čele celého spoločenstva lásky, (porov. S. Ign. Ant., Ad Rom, Pref.) chráni
oprávnenú rozmanitosť, ale pritom dáva pozor, aby tieto zvláštnosti nielenže neškodili
jednotu, ale jej skôr boli na osoh“ (Lumen gentium, 13).
Nakoniec
Benedikt XVI. upozornil na prichádzajúce pôstne obdobie, keď povedal: „Prosme Pannu
Máriu, aby nám pomáhala vstúpiť s opravdivým duchom do pôstneho obdobia, ktoré
sa začne v stredu sugestívnym obradom sypania popolca. Kiež nám Panna Mária otvorí
srdcia k obráteniu a k vnímavému počúvaniu božieho slova.“
Na Popolcovú
stredu ako už tradične slúžil Svätý Otec sv.omšu v Bazilike sv. Sabíny v Ríme. Predchádzala
jej procesia z kostola sv. Anzelma. Vo svojej homílii sa Benedikt XVI. obrátil na
veriacich slovami: “Veľmi vhodne práve v tomto roku, kedy si pripomíname dvetisíc
rokov od narodenia sv. Pavla, k nám hovorí Božie slovo v druhom liste Korinťanom:
“V Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s Bohom!” (5,20). Toto pozvanie apoštola je
pre nás ďalším podnetom, aby sme vzali vážne pôstnu výzvu na obrátenie. Pavol mimoriadnym
spôsobom zažil silu Božej milosti, milosti paschálneho tajomstva, na ktorom sa zakladá
celé pôstne obdobie. Prezentuje sa nám ako vyslanec Pána. Kto nám teda skôr ako on
môže pomôcť plodne prežiť toto obdobie vnútorného obrátenia? V Prvom liste Timotejovi
Pavol píše: “Kristus Ježiš prišiel na svet zachrániť hriešnikov; a ja som prvý z nich”
– a dodáva - “Ale dosiahol som milosrdenstvo, aby na mne na prvom ukázal Kristus Ježiš
všetku zhovievavosť ako príklad pre tých, čo v neho uveria pre večný život.” (1,15-16).
Apoštol si je teda vedomý, že bol vybraný ako príklad a táto jeho príkladnosť sa týka
aj obrátenia, premeny jeho života, ktorá sa uskutočnila vďaka milosrdnej láske Božej.“
Ekonomická kríza, dôležitosť výchovy, úloha kňaza v spoločnosti
dneška, či liturgia, ktorá je stredobodom v živote kresťana – o týchto témach vo štvrtok
hovoril pápež Benedikt XVI. na jeho tradičnom každoročnom stretnutí s rímskym klérom,
ako aj s novým kardinálskym vikárom Agostinom Vallinim. Svätý Otec označil toto stretnutie
ako veľmi otvorené a úprimné. Vyzdvihol radosť z toho, že si môže vypočuť skúsenosti
kňazov svojej diecézy. Pápež Benedikt XVI. vyzval rímsky klérus k tomu, aby teologické
štúdiá spájal s konkrétnou skúsenosťou pri sprostredkovaní Božieho Slova dnešnému
človeku. „Pri ohlasovaní sú potrebné dve zložky: svedectvo a Slovo. Slovo je dôležité,
pretože pomocou neho sa zjavuje skutočnosť Boha, prítomnosť Boha v Kristovi, a teda,
ohlasovanie je absolútne nevyhnutné a podstatné. Svedectvo veriaceho spoločenstva
je veľmi dôležité. Musíme, nakoľko len môžeme, otvárať “miesta” skúsenosti viery.“
V závere Svätý Otec uvažoval aj o jemu tak drahej a blízkej téme, o potrebe výchovy.
Úloha kňazov je podľa neho v tom, aby ponúkali mladým celkovú ľudskú formáciu. Povedal,
že dnes žijeme vo svete, v ktorom má mnoho ľudí veľa vedomostí, ale bez vnútorného,
etického smerovania. Preto Cirkev má povinnosť ponúknuť človeku takú formáciu, ktorá
bude osvetlená vierou. Podľa Svätého Otca to znamená, otvoriť sa kultúre našej doby,
ale naznačiť aj odlišné kritériá. – ls –