Príhovor Benedikta XVI. účastníkom zasadnutia Pápežskej akadémie pre život
Vatikán (21. februára, RV) – „Som veľmi rád, že vás pri príležitosti vášho
XV. zasadnutia Pápežskej akadémie pre život môžem privítať. V roku 1994 ju môj predchodca
Ján Pavol II. založil a zveril pod vedenie vedca, profesora Jerômeho Lejeuneho, čím
prezieravo poukázal na dôležitú úlohu, ktorá akadémiu čakala v nasledujúcich rokoch
pri podpore ochrany života“ – týmito slovami sa dnes Svätý Otec prihovoril účastníkom
plenárneho zasadnutia Pápežskej akadémie pre život.
Potom sa Benedikt XVI.
zamyslel nad obrovskými krokmi genetiky, najmä v chápaní toho jazyka, ktorý je základom
biologickej informácie a ktorý určuje pokrok človeka. „Oblasť výskumu“
– pokračoval – zostáva aj dnes veľmi otvorenou a každý deň sme svedkami diskusií o nových,
ešte nepreskúmaných horizontoch. V tomto procese je pre vedca podporou spolupráca
medzi rozličnými vedami. Toto vzájomné doplňovanie sa napomáha vyhnúť sa riziku takého
genetického vyčlenenia, ktoré by obmedzovalo človeka len na genetickú informáciu a jej
vzťahy k okoliu.
Potom Benedikt XVI. hovoril o tom, že každá ľudská bytosť
je oveľa viac ako len kombinácia genetických informácií, získaných od rodičov a dodal:
„Ľudská generácia nebude môcť byť nikdy ohraničená
len na holú reprodukciu nového indivídua ľudského druhu, tak ako je
to u zvierat. Každý zrod človeka na tento svet je novým stvorením ako
to stojí v žalme: „Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma
v živote mojej matky...Moje údy neboli utajené pred tebou, keď
som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme“ (Ž 139, 13, 15). Ak
je vôľa vstúpiť do tajomstva ľudského života, je potrebné, aby sa žiadna vedná
disciplína neizolovala a nedomáhala sa konečného slova. Spoločné volanie po
pravde, aj keď vrozličnosti metodológie a obsahov každej
vedy, musí vychádzať zo vzájomnej spolupráce.“
Potom sa Svätý
Otec zameral na toto zasadnutie, ktoré sa zaoberalo nielen veľkými výzvami, ktorým
čelí genetika, ale rozšírilo svoje úvahy aj na eugeniku a riziká tejto praktiky, ktorá
nie je nová a ktorá má v minulosti za sebou také neslýchané formy skutočnej diskriminácie
a násilia. „Nesúhlas s eugenikou, ktorá je používaná násilne štátnym režimom, alebo
ktorá je ovocím nenávisti k ľudskému rodu alebo národu, je natoľko
zakorenený v povedomí, že bolo potrebné ho sformulovať do Všeobecnej
deklarácie ľudských práv“ – doplnil Svätý Otec.
Svätý Otec
sa napokon dotkol aj témy hodnoty ľudskej dôstojnosti v spoločnosti, v ktorej sa udomácňuje
nová mentalita - založená na vlastnej túžbe, kde je privilegovaná dokonalosť a fyzická
krása na úkor iných rozmerov života, ktoré nie sú považované za hodné a hodnotné.
„Takto je oslabovaný rešpekt, ktorý prislúcha každému človeku, aj
človeku s rozličnými defektmi či genetickými
poruchami, ktoré sa môžu prejaviť v priebehu jeho života.
Už od počatia sú tak potrestané ľudské bytosti, ktorých
život je posúdený ako nehodný žitia“ – dodal Svätý Otec. –sg-