Týždeň so Svätým Otcom

Svätý Otec pred modlitbou Anjel Pána sa opäť prihovoril veriacim na námestí Svätého Petra. V príhovore poukázal na to, že Ježiš Kristus je opravdivým lekárom tela i duše, keď povedal.
”Skúsenosť uzdravenia chorých má významné miesto vo verejnom účinkovaní Krista a pozýva nás ešte raz k uvažovaniu o zmysle a hodnote choroby v akejkoľvek situácii, v ktorej sa človek môže ocitnúť… Hoci choroba je súčasťou ľudského života, nedokážeme ju prijať, a to nielen preto, že niekedy sa stáva skutočne veľmi ťažkou, ale preto, lebo vo svojej podstate sme stvorení pre život, pre život plnosti. Preto náš vnútorný inštinkt nás vedie k Bohu ako k plnosti života, ako k večnému a dokonalému životu. Keď potom podstupujeme skúšku a naše modlitby sa nám zdajú márne, rodia sa v nás pochybnosti a plní úzkosti sa pýtame: aká je Božia vôľa? A práve na túto otázku dostávame odpoveď v Evanjeliu. Aj Matúšovo Evanjelium hovorí, že Ježiš “chodil po celej Galilei, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu.” Ježiš nikoho neponecháva v pochybnostiach. Boh, ktorého tvár nám on sám zjavil, je Bohom, ktorý nás oslobodzuje od každého zla. Znamenia tejto jeho moci lásky predstavujú uzdravenia, ktoré sa dejú prostredníctvom jeho pôsobenia. Takto nám zjavuje, že Božie kráľovstvo je blízko, pričom prinavracia mužom a ženám ich vlastnú plnú celistvosť ducha a tela. Vravím, že tieto uzdravenia sú znameniami, ktoré nás privádzajú ku Kristovmu posolstvu, privádzajú nás k Bohu a k poznaniu, že skutočná a hlboká choroba človeka je predovšetkým absenciou Boha, ktorý je pravdou a láskou. Iba zmierenie sa s Bohom nás môže priviesť k opravdivému uzdraveniu, k opravdivému životu, pretože život bez lásky a bez pravdy, nie je ozajstným životom. Božie kráľovstvo je skutočnou prítomnosťou pravdy a lásky, a preto je uzdravením v hĺbke nášho bytia. Takto môžeme aj pochopiť, prečo Ježišove ohlasovanie a uzdravovania sú vždy spojené. Pretože len takto vytvárajú jediné posolstvo nádeje a lásky.”
Svätý Otec nezabúda ani na chorých. Svoje posolstvo im adresoval aj včera po Eucharistickej slávnosti, pri príležitosti Svetového dňa chorých. Pápež Benedikt XVI. okrem iného povedal.
“Tento deň nás vyzýva k tomu, aby chorí s najväčšou intenzitou pocítili duchovnú blízkosť Cirkvi, ktorá je Božou rodinou vo svete, vo vnútri ktorej nemá nikto trpieť nedostatkom základných potrieb. Dnešný deň je zároveň príležitosťou, aby sme sa zamysleli nad chorobou, bolesťou a aj nad zmyslom života, ktorý môžeme naplno uskutočňovať aj v utrpení.V posolstve na dnešný deň som chcel na prvom mieste vyzdvihnúť choré deti, ktoré sú tými najslabšími a bezbrannými bytosťami. Je to pravda! Ak zostávame bez slov, ohromení, stojac pred človekom, ktorý trpí, čo potom povedať, keď zlo zasahuje malé a nevinné dieťa? Ako aj v takýchto situáciách prijímať milostivú lásku Boha, ktorý nikdy neopúšťa svoje deti v skúškach?”
Svätý Otec ďalej dodal, že niekedy je ťažké nájsť vhodné odpovede, ale pomoc prichádza vo viere. Pápež Benedikt XVI. na záver dodal.
“Život je tajomstvom, ktoré si vyžaduje zodpovednosť, lásku, trpezlivosť a pomoc zo strany všetkých a každého a zvlášť tých, ktorí sú chorí a trpiaci.”
Svätý Otec tento týždeň upriamil pozornosť aj na významných kresťanských spisovateľov. Hovoril o nich na pravidelnej stredajšej generálnej audiencii v Aule Pavla VI. Pápež Benedikt XVI. priblížil veriacim kresťanského spisovateľa Jána Klimaka, ktorý 40 rokov prežil ako pustovník na hore Sinaj. Tento mních šiesteho storočia napísal známe dielo Rebrík do raja, v ktorom opisuje duchovnú púť na ceste od zrieknutia sa sveta až po dokonalosť v láske. Svätý Otec počas príhovoru zdôraznil, že hoci toto dielo má 1400 rokov, je stále aktuálne. Pápež Benedikt XVI. v tejto súvislosti povedal.
“Pre mňa je mimoriadne dôležitý fakt, že posledné tri stupienky na vrchole rebríka sú rovnako najvyššie ako aj najnižšie, prvé, najjednoduchšie: viera, nádej a láska. Nie sú to čnosti prístupné len morálnym hrdinom, ale sú Božím darom pre všetkých pokrstených. V nich rastie aj náš život… Ján Klimak správne hovorí, že len nádej nás robí schopnými žiť lásku. Nádej, v ktorej presahujeme každodenné veci, neočakávame úspech v našich pozemských dňoch, ale očakávame zjavenie samotného Boha. Len v tomto rozmere našej duše, v tomto seba-presiahnutí, sa náš život stáva veľkým a môžeme zniesť námahy a sklamania každého dňa, môžeme byť dobrí k druhým bez toho, aby sme očakávali odmenu. Iba ak je Boh, táto nádej, ku ktorej smerujem, môžem každý deň robiť malé kroky môjho života, a učiť sa tak láske. V láske sa ukrýva tajomstvo modlitby, osobného poznania Ježiša: jednoduchá modlitba, ktorá sa chce dotknúť srdca Božského Učiteľa. Tak sa otvára naše srdce, od Neho samého sa učíme jeho dobrote, jeho láske. Používajme teda tento rebrík viery, nádeje a lásky, a prídeme tak k pravému životu.” –ap,sg,jv-