Vysielanie pre chorých: Uzdravenie – skúsenosť so živým Kristom

Drahý brat, sestra, vítam ťa na vlnách rozhlasu. V nasledujúcich chvíľach budeme spoločne uvažovať nad uzdravením. Je to túžba, ktorá sa ukrýva kdesi v hĺbke duše každého, kto sa vo svojom živote vyrovnáva s rôznymi formami utrpenia a bolesti. Máme za sebou obdobie Vianoc. Liturgické texty nám kladú pred oči Ježišovo verejné účinkovanie, ktoré je sprevádzané mocnými činmi a znameniami. Ak spomínam mocné činy a znamenia, tak myslím na uzdravenie, či vyháňanie zlých duchov, ktorí lomcovali posadnutými. V týchto skutkoch sa prejavovala a prejavuje duchovná moc Ježiša.

Markovo evanjelium je zamerané na to, aby poukázalo na tak dôležitú skutočnosť akou samotné uzdravenie je. Ježišovi záležalo na tom, aby bola ľudská prirodzenosť uzdravená a mohla chváliť vo svojom tele Boha, ktorého obraz a podobu nosí vo svojej duši. Aj liturgické texty dnešnej nedele nás vovádzajú do spomínanej problematiky tak potrebného uzdravenia. Hneď v úvode je viditeľný zápas človeka – Jóba, ktorý kladie Bohu otázky typu: „Či nie je vojnou život človeka na zemi a jeho dni dňami nádenníka?“ Dni Jóba ubiehajú a strácajú niť zmyslu. Preto túži po oslobodení z tohto otroctva. Zdá sa, že tento liturgický text odráža situáciu, v ktorej sa z času na čas môže ocitnúť každý človek, ktorému utrpenie nie je cudzie. Otázka hľadania zmyslu je takmer vždy prvoradou otázkou. Každá otázka v sebe ukrýva túžbu po vyslobodení z tohto stavu otroctva.

Žalm dnešnej nedele je akoby odpoveďou na spomínané hľadanie. Odpoveď nachádzame vo verši: „Pán uzdravuje skľúčených srdcom a obväzuje ich rany“. On je ten, kto pozná nie len počet hviezd, ale aj zákutia našej mysle, v ktorej sa rodí každá otázka, každé hľadanie. Spomínaný žalm upriamuje našu pozornosť aj na Božiu moc a múdrosť, ktorou sa Pán ujíma tichých, o ktorých veľmi dobre vie, že potrebujú uzdravenie. Druhé z liturgických čítaní upriamuje našu pozornosť na hlásanie Slova, ktoré apoštol Pavol vníma ako službu. Tu je potrebné si uvedomiť, že aj Slovo, ktoré sa hlása, má moc uzdravovať a tak meniť životy mnohých... „Pre slabých som sa stal slabým,“ hovorí apoštol Pavol a „pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých.“ Služba ohlasovania radostnej zvesti, bez nároku na odmenu má moc uzdraviť zranených. Naša duša je často rozdrobená na čriepky, ktoré zlepí práve sila Slova. Slovo hlásanénie s nadradenosťou, ale so snahou prispôsobiť sa, porozumieť slabým, ba dokonca všetkým má uzdravujúcu moc...

Teraz sa pristavme pri evanjeliovom príbehu, ktorý je vrcholom vo vnímaní tej skutočnosti, ako Ježiš koná v prospech človeka, ľudí, ktorí trpia. V úvode evanjeliového textu je stredobodom záujmu Šimonova testiná, ktorú trápi horúčka... Všimnime si postoj Ježiša, ktorý vstupuje s Jakubom a Jánom do domu... Ježiš nie je ten, ktorý sám od seba poukáže na svoju moc uzdraviť. Najprv bolo potrebné, aby mu ktosi povedal o testinej... Tu sa prejavuje prvok komunikácie, teda rozhovoru s Ježišom, ktorý ma nepriamo charakter prosby o pomoc. Potom Ježiš koná, chytí ju za ruku a zodvihne. Tento skutok Ježiša nezostáva bez odozvy... Horúčka ustúpi a uzdravená je schopná posluhovať, teda slúžiť. Motívom jej ochoty k službe je skúsenosť so živým Kristom. Ďalšia časť evanjeliového textu pojednáva o skutočnosti, že po zotmení prinášali k Ježišovi všetkých chorých a posadnutých... Po uzdravení testinej Ježiš nestojí o publicitu... Možno práve preto evanjelista uvádza, že po západe slnka prinášajú k nemu všetkých chorých a posadnutých... Zaujímavé je konštatovanie, „že celé mesto sa zhromaždilo pri dverách“. Je to náznak toho, že všetci chceli vojsť a spoznať, kto je Ježiš. Ďalšie z konštatovaní evanjelistu, ktoré stojí za zmienku, je to, že na úsvite Ježiš vstal a vyšiel von. Záležalo mu na tom, aby vytvoril vzťah s Otcom, od ktorého pochádza moc uzdravovať a skláňať sa nad biedu človeka hľadajúceho niť zmyslu. Záverečné veľmi silné konštatovanie evanjelistu znie: „Všetci ťa hľadajú...“ Ježiš však v tejto situácii koná tak trochu diplomaticky. Nehľadá spôsob, ako sa vrátiť do domu, aj keď veľmi dobre rozumie pojmu „hľadanie“. Opäť je tu zjavná skutočnosť, že On sám nestojí o publicitu. Výstižnou odpoveďou dáva apoštolom na vedomie, že chce odísť aj do iných dedín, aby aj tam kázal. Z uvedeného je teda zjavné, že Ježiš prišiel pre všetkých. Každého bez rozdielu chce uzdraviť a túži po tom, aby mohol mať každý z ľudí živú skúsenosť s ním samým.

Drahý brat, sestra, už dokážeš vnímať akú súvislú niť zmyslu majú dnešné evanjeliové texty? Ježiš je ten, u ktorého treba hľadať a nachádzať odpovede na všetky otázky. Jób je ten, ktorý aj keď hľadá zmysel, vlastne poukazuje na skutočnosť, že každá otázka je v istom zmysle odštartovaním procesu oslobodenia a uzdravenia. V ďalšom sa už len poukazuje na dokonalé poznanie Boha a Jeho mocné činy uzdravenia aj silou Slova v službe.

Aj toto je príležitosťou k tomu, aby si bol vďačný za kňazov, ktorým je zverená moc hlásať Slovo a uzdravovať každú chorobu medzi ľudom, prostredníctvom sviatostí. Nikdy sa neobávaj byť vďačný a poprosiť Ježiša o pomoc, ktorú potrebuješ vo svojej situácii každý deň. Ježiš bude konať, len ak mu to vyslovene povieš... V osobnom vzťahu. Ježišu, Ty si ten, ktorý má moc skloniť sa nad biedou človeka, dotknúť sa jej a zodvihnúť ju z prachu zeme. Dychom svojich úst ťa chválim za toto poznanie, ktoré mi sprostredkuje skúsenosť s Tebou ako živým Kristom. Ja možno stojím z času na čas o uznanie, ty odchádzaš do samoty a predsa si ten, ktorého hľadajú, aby konal... Nech v súlade s tvojou vôľou hľadám tvoju tvár, aby som dokázala žiť a konať to, čo chceš.

Ivana Mochorovská