Posolstvo Benedikta XVI. k Pôstnemu obdobiu: „A keď sa Ježiš štyridsať dní a štyridsať nocí postil, napokon vyhladol.“

Vatikán (3. februára, RV) – „Modlitba, skutky milosrdenstva a pôst“ – to sú tri praktiky pokánia, o ktorých hovorí Svätý Otec v úvode tohtoročného posolstva k Pôstnemu obdobiu, ktoré dnes zverejnila Svätá stolica a má názov „A keď sa Ježiš štyridsať dní a štyridsať nocí postil, napokon vyhladol.“

Osobitne v ňom tentokrát Benedikt XVI. uvažuje o význame a zmysle pôstu a dodáva slová evanjelia: „Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal. A keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil, napokon vyhladol“ (Mt 4, 1-2). Ďalej sa v posolstve píše:

„Môžeme sa pýtať, aký význam a zmysel má pre nás kresťanov zrieknutie sa niečoho, čo je samo o sebe dobrým a užitočným pre našu obživu. Sväté písmo a celá kresťanská tradícia nás učia, že pôst je veľmi potrebný k tomu, aby sme sa vyhli hriechu a všetkému, čo k nemu vedie. Práve preto sa v dejinách spásy viackrát objavuje výzva k pôstu. Už na prvých stránkach Písma Pán nariaďuje človeku zrieknuť sa zakázaného ovocia: "Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš“ (Gn 2, 16-17).

Keďže všetci sme poznačení hriechom a jeho následkami, pôst je nám ponúknutý ako prostriedok pre znovu nájdenie priateľstva s Pánom – uvádza sa ďalej v posolstve. V Novej zmluve prináša Ježiš – ako sa ďalej píše – na svetlo hlbokú pravdu o pôste, keď poukazuje na správanie farizejov, ktorí veľmi precízne dodržiavajú zákony, ale ich srdce je vzdialené od Boha. Skutočný pôst - pripomína aj na iných miestach Učiteľ - je najmä v dosiahnutí vôle nebeského Otca, ktorý „ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti“ (Mt 6, 18) – píše sa v posolstve.

Ďalej Svätý Otec uvažuje o praktizovaní pôstu, ako to vidíme už v prvých kresťanských spoločenstvách - pôstu, ktorý otvára v srdciach veriacich cestu k Bohu. Potom sa v posolstve uvádza:
„V našich časoch sa zdá, že praktizovanie pôstu stratilo tak trochu svoju duchovnú silu a v kultúre poznačenej hľadaním materiálneho dobra je skôr chápané ako terapia tela. Pôst istotne pomáha fyzickej stránke, ale pre veriaceho je na prvom mieste „terapiou“, ktorá mu má pomáhať prekonať všetko to, čo mu bráni prijať Božiu vôľu.“

Svätý Otec tiež píše, že pôst nám pomáha v tom, aby sme rástli v intimite s Pánom a tiež nám pomáha uvedomiť si situáciu, v ktorej žijú mnohí naši bratia. V Prvom liste sv. Ján upozorňuje: „Ak má niekto pozemský majetok a vidí brata v núdzi a srdce si pred ním zatvorí, ako v ňom môže ostávať Božia láska?“ (3,17). Dobrovoľný pôst – pokračuje Benedikt XVI. – nám pomáha pestovať štýl milosrdného Samaritána, ktorý beží na pomoc trpiacemu bratovi. Slobodnou voľbou zrieknutia sa niečoho pre pomoc druhým dávame konkrétne najavo, že blížny v ťažkostiach nám nie je cudzí.

V závere posolstva Svätý Otec dodáva, že pôst je dôležitou praktikou a duchovnou zbraňou, ktorá "pomáha nasledovníkovi Krista kontrolovať chute prirodzenosti oslabenej prvotnou vinou, ktorých negatívne účinky narúšajú celú osobnosť človeka." –sg-