Zamyslenie na 4. nedeľu v Cezročnom období

Evanjelium zo sv. Marka nám opisuje nasledovnú udalosť: Sme na začiatku Ježišovho verejného účinkovania, keď navštevuje jednotlivé mestá - tentoraz konkrétne Kafarnaum, na brehu Galilejského jazera -, a ako veriaci Žid prichádza na sobotné stretnutie miestnej komunity. Pri tejto príležitosti Ježiš vyučuje a verejne prejavuje svoju autoritu. Túto autoritu aj potvrdzuje vyhnaním démona z posadnutého človeka.
Bratia a sestry, v centre nedeľného Evanjelia je otázka, elektrizujúca Ježišových poslucháčov: Kto je tento Ježiš? Veď sa správa ako ozajstný prorok! Táto otázka nadobúda dôležité súvislosti vzhľadom na prvé liturgické čítanie, ktoré je vzaté z knihy Deuteronómium, teda z piatej knihy Mojžišovej: „Pán, tvoj Boh, ti z tvojho národa, z tvojich bratov, vzbudí proroka, ako som ja; jeho budete počúvať“ (Dt 18,15).
Azda ste mali možnosť vidieť, či už priamo alebo na obrázku, úžasnú Michelangelovu sochu sediaceho Mojžiša, ktorá je v rímskom Kostole sv. Petra v okovách. Pred touto sochou návštevníci zostávajú stáť v úžase. Deuteronómium hovorí, že osobnosť Mojžiša nemala v Izraeli obdobu. Počúvajme tieto slová: „Ale odvtedy sa už nezjavil v Izraeli taký prorok, ako bol Mojžiš, s ktorým by sa Pán stýkal z tváre do tváre, ani (podobný) v zázrakoch a všetkých znameniach...“ (Dt 34, 10-11) Toto bol citát zo záveru Deuteronómia, čo je aj záverom celého Pentateuchu, piatich Mojžišových kníh.
Zvyčajne dávame Ježišovu osobnosť do súvislosti s kráľom Dávidom. Ešte nám to stále znie v pamäti z adventného a vianočného obdobia. Ale pre pochopenie postavy Ježiša je mimoriadne dôležité aj jeho vnímanie vo vzťahu s Mojžišom. Veľmi jasne to vystihuje Svätý Otec v  úvode svojej knihy „Ježiš Nazaretský“. Poukazuje tu na samotné jadro otázky, na pôvod Mojžišovej a Ježišovej autority. To, čo v ľuďoch vzbudzovalo najväčší úžas, bolo niečo vyžarujúce z Mojžišovej tváre: bola to tvár niekoho, kto sa osobne rozpráva s Bohom. Aj poslucháči v Kafarnaumskej synagóge vycítili z Ježišových slov niečo podobné: tento človek hovorí ako ten, kto je v priamom kontakte s Bohom. Jeho slová majú moc, lebo je v nich to, čo patrí k dokonalosti slova: jeho slová sú pravdivé, sú to božie slová. Josef Ratzinger upresňuje súvislosť medzi Mojžišom a Ježišom aj teologicky: Mojžiš je predobrazom Ježiša. V Ježišovi „sa dokonalým spôsobom uskutočňuje to, čo o Mojžišovi platilo iba v obmedzenej miere: Žije pred Božou tvárou, nielen ako priateľ, ale ako Syn; žije v tej najvnútornejšej jednote s Otcom.“ (Ratzinger, J. – Benedikt XVI., Ježiš Nazaretský, Dobrá kniha, Trnava 2007, p. 24)
Ľudia v synagóge teda vycítili, že moc Ježišových slov má hlbší základ. Nasvedčuje to aj výkrik jedného spomedzi nich, ktorý bol podľa opisu evanjelistu posadnutý nečistým duchom: „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“ – Všimnime si, že táto reakcia prakticky nenarážala na nič konkrétne z toho, čo by Ježiš predtým bol povedal. Negatívna reakcia sa vzťahuje na samotnú Ježišovu prítomnosť, prítomnosť „Božieho Svätého“ v prostredí, ktoré je poznačené hriechom a zlom. Samotná prítomnosť niekoho, kto hovorí pravdu, kto predstavuje dobro bez zaváhania, sa tu ukazuje ako ohrozenie. - Milý brat, milá sestra, nepoznáme to už odniekiaľ?
Aj my žijeme v prostredí poznačenom hriechom. Aj my sami sme tým poznačení. Myslím, že toto je dôležité aj pre nás: aby sme pri kontakte s Ježišom dokázali zaujať správnu pozíciu. Keď nedeľnú liturgiu začíname úkonom kajúcnosti, niekedy aj pokropením, je to znak zrieknutia sa zlého, zla, ktoré by nás chcelo držať v nejasnom postoji voči Ježišovi. My však chceme byť plne s ním, aby sme dokázali úprimne žasnúť nad jeho slovami a stretli sa Bohom spôsobom naozaj prorockým: dôverne, tak ako Mojžiš, tvárou v tvár.


Jozef Bartkovjak SJ