Nedeľný príhovor kard. Jozefa Tomka: Situácia v dnešnom svete z pohľadu Cirkvi

Začiatkom každého nového roka rímski pápeži prijímajú na slávnostnej audiencii celý diplomatický zbor, čiže veľvyslancov takmer 180 štátov pri Svätej Stolici. 8.januára tohto roku mal pápež Benedikt XVI. k ním dlhý prejav, v ktorom zhodnotil významnejšie udalosti minulého roka a zároveň vykreslil panoramický pohľad na súčasnú svetovú situáciu zo strany Vatikánu.


Svätý Otec sa ponajprv obrátil k tým, čo trpeli a trpia následkom prirodzených nešťastí a katastróf, najmä vo Vietname, v Burme-Birmánii, v Číne, na Filipínach, v Strednej Amerike, v Kolumbii a v Brazílii; tiež k trpiacim pre krvavé konflikty tak medzinárodné ako aj krajové, alebo pre teroristické útoky v Indii, Afganistane, Pakistane a Alžírsku. V tej súvislosti spomenul, že Svätá Stolica podpísala medzi prvými medzinárodnú dohodu o rozprašných zbraniach, na ktorých bohatnú neľudskí kupci a zomierajú toľkí ľudia, najmä deti. Napriek hrozným skúsenostiam sa pokračuje v zbrojení a v rozširovaní atómových zbraní. Tu Svätý Otec poznamenal, že „nie sme schopní vybudovať pokoj, dokiaľ vojenské výdavky pohlcujú obrovské ľudské a hmotné prostriedky určené pre rozvojové projekty najmä u chudobnejších národov“.



Benedikt XVI. potom poukázal na vzrastajúci počet chudobných na svete. Vrátil sa k tohoročnému mierovému posolstvu, v ktorom vyzýval mocných tohto sveta „bojovať proti chudobe, budovať pokoj“. Povedal: „Ako nemyslieť na toľké osoby a rodiny, postihnuté ťažkosťami a neistotou, ktoré spôsobila terajšia finančná a hospodárska kríza vo svetových rozmeroch? Ako nespomenúť potravinovú krízu a klimatické prehriatie, ktoré ešte viac sťažujú pre obyvateľov najchudobnejších krajov našej planéty prístup k jedlu a k vode?“ Treba uskutočniť účinnú stratégiu proti hladu, ktorý sa šíri už aj v bohatých krajinách (dnes sa už počet hladujúcich odhaduje na 800 miliónov). Treba lepšie usmerniť aj hospodársky systém a pomôcť slabším. Treba vybudovať novú dôveru. „To však sa môže uskutočniť len uplatnením etiky vybudovanej na vrodenej hodnosti ľudskej osoby.“



Benedikt XVI. upozornil prítomných, že tieto myšlienky nie sú utópiou, ale nutnosťou. Ide tu o našu budúcnosť na tejto zemeguli, ide predovšetkým o mladé generácie, ktoré zdedia po nás hospodársky systém a sociálne spolužitie silne narušené. Jeho pozorovania odzneli medzi rôznorodým poslucháčstvom z celého sveta a z rôznych rás a náboženstiev ako všeľudské a veľmi aktuálne. Dnes už celý svet prežíva finančnú a hospodársku krízu, ktorá je vraj ešte len v počiatkoch. Každý deň počúvame o rôznych pokusoch, ako ju zastaviť a prekonať. Jedni navrhujú podporiť banky a tak zachrániť vklady sporiteľov a otvoriť úvery podnikateľom. Iní zas sú za podporu štátu slabým alebo kľúčovo dôležitým podnikom, ako je automobilový priemysel. Iní zas bojujú za podporu najslabším vrstvám a chudobným rodinám. Viacerí zdôrazňujú potrebu posilniť konzum a tým rozhýbať výrobu a zamestnanosť. Z rôznych strán sa poukazuje na nemravné konanie niektorých finančníkov a podnikateľov. Výzvy Benedikta XVI. poukazujú na veľké kazy v hospodárskom systéme a v ľudskom spolunažívaní. Nezabúdajú na širokú mravnú krízu. Jeho výzvy sú teda výsostne časové a vecné.



Pritom na viacerých miestach pokračujú napätia, ba aj vojnové krviprelievanie a ničenie. Spor medzi Izraelom a Palestíncami vybuchol v Gáze, ale je bezvýhľadný, lebo neskončí ozajstným pokojom, pokiaľ panuje často až fanatická nenávisť. Celý Blízky východ je však výbušnou pôdou, od Libanonu cez Sýriu, Irak, Iran a Afganistan, ba aj medzi Indiou a Pakistanom panuje napätie. Nenávisť medzi kmeňmi a chamtivosť po prírodných bohatstvách v oblasti Veľkých jazier v Afrike spôsobuje nesmierne utrpenie pre obyvateľstvo. Somálsko nenašlo ešte mier. Gruzínsko zažilo len nedávno krátku vojnu s Ruskom. Napnutie panuje v Kosove, ale aj na iných miestach zemegule. Medzinárodný terorizmus drží mnohé krajiny v atmosfére strachu a násilia. Svätý Otec k tomu ešte raz prehlásil: „Vojenské riešenie nie je riešenie, a násilie, z hociktorej strany prichádza a hocakú formu vezme, sa musí rázne odsúdiť“. Riešenie je len v dialógu a v zmierení. Pritom je dôležité zachovávať Univerzálne prehlásenie o základných ľudských právach, ktoré sa dožilo šesťdesiat rokov.



V súvislosti s ľudskými právami Benedikt XVI. poukázal na krvavé i materiálne prenasledovanie kresťanov, najmä v Indii a Iraku. Jestvuje však v iných formách aj v Somálsku, vo Vietname, v Číne a inde, a v mediálnych a zakrytých formách aj v ideologickom boji v západnom svete. Niekto nazval tento vývoj ako „christianofóbiu“, ktorú rozširujú určité dobre zorganizované skupiny. Niektoré náboženstvá sa stávajú nástrojom neznášanlivých fanatikov, ktorí prenasledujú kresťanov dokonca „v mene Božom“, ale povstáva aj nový druh bojovného ateizmu; stačí pripomenúť nové skupiny v Anglicku a Španielsku.



A čo nato Cirkev? Svätý Otec pripomenul svoje apoštolské cesty do Spojených štátov amerických a do sídla Spojených národov, do Francúzska, do Austrálie na Svetové dni mládeže. Vyzdvihol aj mnohé znaky nádeje: rozmnožujú sa dialógy medzi národmi, medzi náboženstvami a medzi kresťanmi; rastie hlad po hodnotách ducha; kresťanské osobnosti ako Matka Terézia, Sestra Emanuela, Páter Pio, Ján XXIII., Ján Pavol II. sú dnes aj pre nekatolíkov vzormi všeľudskej veľkosti a lásky; mládež hľadá Boha a duchovné hodnoty, ako svedčia Svetové dni mladých a rôzne hnutia ako Taizé; viera a veda sa zbližujú v hľadaní pravdy. Stačí pozrieť na tituly posledných pápežských encyklík, ktoré naznačujú túto cestu: od encykliky o „Viere a pravde“ Jána Pavla II. cez dve prvé Benedikta XVI.: „Boh je Láska“ a „Spe salvi“, po ktorej by mala prísť očakávaná sociálna encyklika.



„Nádej nás spasí“ - to je ozajstná cesta Benedikta XVI., katolíckej Cirkvi, ba aj celého ľudstva v novom roku.



Jozef kard. Tomko