Cirkev a svet: Pásmo Gazy

Podľa biblických dejín tento úzky pás zeme Boh zasľúbil a daroval Abrahámovi a jeho potomstvu. Ako píše Kniha Jozue, celé územie Kanaánu sa stalo dedičným podielom Júdovho kmeňa. Dnes sa teda pozrieme do pásma Gazy, ktoré sa rozprestiera na pobreží Stredozemného mora, hraničí s Izraelom a Egyptom pričom má rozlohu menšiu ako naša Bratislava. Najväčším mestom tejto oblasti je Gaza, ktorá je pod palestínskou samosprávou.
Pásmo Gazy je výnimočné tým, že je to jedna z najhustejšie obývaných oblastí v regióne. Na takom malom území žije približne 1,5 milióna Palestínčanov, pričom hustota obyvateľstva je miestami až tritisíc päťsto ľudí na štvorcový kilometer. Žijú tu prevažne Arabi, menšinu tvoria židovskí osadníci, ktorých je menej ako 10 tisíc. Používanými jazykmi sú arabčina, hebrejčina a angličtina. Pásmo Gazy nie je časťou žiadneho zvrchovaného štátu a spolu s územiami na západnom brehu Jordánu je od roku 1994 spravované palestínskymi autonómnymi orgánmi.
Život v pásme Gazy je veľmi ťažký, sprevádza ho chudoba a nezamestnanosť. Väčšina obyvateľov je bez elektrickej energie, potravín či liekov. Nespokojnosť so situáciou vyháňa ľudí do ulíc, podporuje protižidovskú náladu, čo je živnou pôdou pre militantných radikálov.
História a súčasnosť v Pásme Gazy 
Pojem Gaza sa odvodzuje z hebrejského názvu ´Aza, čo znamená silný. V Biblii sa ako Gaza označovalo najskôr jedno konkrétne miesto, až neskôr aj celé územie piatich miest pri Stredozemnom mori – čiže Aškerón, Ekrón, Ašdód, Gat a napokon Gaza. Z historického hľadiska táto oblasť vždy vzdorovala mnohým inváziám. V 7. storočí, keď sem vpadli Arabi, sa Gaza dostala pod vplyv islamu. Stala sa posvätným miestom moslimov, pretože je tu podľa tradície pochovaný starý otec proroka Muhammada. Aj za ich nadvlády tu však prekvitali židovská a samaritánska komunita. Od 16. storočia patrila Gaza k tureckej Osmanskej ríši. Pod nadvládou Turkov zostala až do 1. svetovej vojny. Turci ako spojenci Nemecka stáli po vojne na strane porazených a územie Gazy pripadlo pod britskú správu ako súčasť mandátu Palestíny. Keď v roku 1948 vznikol samostatný Izraelský štát, Pásmo Gazy sa stalo miestom ukrývajúcim mnohých arabských utečencov. Tí ho postupom času začali čoraz viac vnímať ako „palestínsky národ“. V troch arabsko-izraelských vojnách, ktoré boli v 50. až 70. rokoch sa Pásmo Gazy striedavo dostávalo pod kontrolu Egypta a Izraela, načas bolo aj súčasťou tzv. okupovaného územia.
V auguste 2005 nariadil Ariel Šaron odsun všetkých židovských osadníkov z Pásma Gazy ako ústretový krok k mieru, Palestínčania ho však prijali iba ako svoje víťazstvo a naďalej pokračovali v útokoch. Keď v nedávnych palestínskych voľbách zvíťazilo militantné hnutie Hamás, ktoré je medzinárodným spoločenstvom považované za teroristickú organizáciu, zahraničie na znak nesúhlasu prestalo oblasti finančne pomáhať, čo ešte viac zhoršilo situáciu miestnych obyvateľov.
27. decembra v minulom roku Izrael opätovne zaútočil na Gazu. Spustil túto operáciu ako reakciu na opakované raketové ostreľovanie izraelských civilistov zo strany Hamásu. Po týždni bombardovania začal židovský štát aj pozemnú inváziu. Podľa palestínskych zdrojov pri operácii zomrelo viac ako 800 Palestínčanov, približne polovicu z nich tvoria civilisti. Izrael hlási trinásť obetí - štyroch zabili rakety militantov, ostatní zomreli pri bojoch v Pásme Gazy. Bezpečnostná rada OSN vyzvala obe strany k prímeriu, obe strany však rezolúciu odmietli a naďalej pokračujú v bojoch.
Kresťania v Pásme Gazy 
„To čo sa deje v Gaze je neakceptovateľné pre ktoréhokoľvek kresťana“ – to sú slová jedného zo strážcov Svätej zeme, otca Marwana, ktoré uviedol pre taliansky denník Avvenire. Po siedmych rokoch rokovaní medzi františkánmi a pravoslávnymi sa konečne stretli na polnočnej svätej omši na námestí v Betleheme. Ako však páter Marwan ďalej poznamenal, „naša radosť trvala veľmi krátko, ako výraz smútku nad situáciou v Pásme Gazy sme vypli všetky vianočné svetlá. Nechali sme zažaté iba svetlá na kríži a všetko ostatné zostalo v tme. Zostane to tak až kým sa v Gaze neskončí ostreľovanie.“
Veriacich vyzvali k modlitbám za Gazu aj rehoľné sestry z Kongregácie presvätého ruženca, ktoré donedávna v oblasti viedli školu. Tá je spolu s ich domom zničená bombami. Pre stupňujúce sa boje a tiež pre zlé životné podmienky museli minulý týždeň rehoľné sestry oblasť opustiť.
Výzvy Svätého Otca k ukončeniu násilia

Po vypuknutí vojny medzi Izraelom a Pásmom Gazy sa Svätý Otec obrátil na veriacich s výzvou o ukončenie násilia v oblasti keď povedal:

„Drahí bratia a sestry, Svätá zem, ktorá je vo vianočných dňoch v centre myšlienok a náklonnosti veriacich vo všetkých častiach sveta je opätovne rozrušená vypuknutím neslýchaného násilia. Som hlboko zarmútený kvôli mŕtvym, zraneným, materiálnym škodám, pre utrpenie a slzy obetí obyvateľstva ohrozeného útokmi a represáliami. Pozemský domov Ježiša nemôže byť svedkom toľkého prelievania krvi, ktoré sa opakuje bez prestania! Vyzývam o ukončeniu tohto násilia, ktoré je odsúdenia hodné v každom jeho prejave a o obnovenie prímeria v pásme Gazy. Žiadam o prejav ľudskosti a múdrosti všetkých zodpovedných, obraciam sa tiež na medzinárodné spoločenstvo, aby využilo všetky možnosti na pomoc Izraelčanom a Palestínčanom, aby vyšli z tejto slepej uličky a aby sa nevzdávali a nenechali sa viesť zvrátenou logikou násilia, ale hľadali cesty k dialógu a vyjednávaniu. Zverme Ježišovi, Kniežaťu pokoja, našu vrúcnu modlitbu na tento úmysel a Jemu, Márii a Jozefovi povedzme: „Ó, nazaretská rodina, znalkyňa utrpenia, daruj svetu pokoj.“ Daruj ho teraz najmä Svätej zemi!"

Svätý Otec sa na veriacich opäť obrátil aj na sviatok Zjavenia Pána s novou výzvou, keď povedal: „Neustále s veľkou pozornosťou sledujem vojenské násilie v pásme Gazy. Opäť zdôrazňujem, že nenávisť a odmietanie dialógu nemôže viesť k ničomu inému ako k vojne. Zároveň by som rád povzbudil všetkých tých, ktorí nosia vo svojich srdciach pokoj a hľadajú možnosti ako pomôcť Izraelčanom a Palestínčanom, aby sa stretli okolo stola a začali spolu hovoriť. Kiež Pán pomáha týmto odvážnym „budovateľom pokoja“!“

Takisto v piatok na začiatku januára tohto roku, keď sa pápež Benedikt XVI. stretol s členmi diplomatického zboru, akreditovanými pri Svätej stolici vyzval všetkých, aby sa situácia v Pásme Gazy vyriešila v pokoji, keď hovoril: „Narodenie Krista v chudobnej betlehemskej maštali nás prirodzene vedie k tomu, aby sme sa pozastavili nad situáciou na Blízkom východe a na prvom mieste nad situáciou vo Svätej zemi, keď sme práve v týchto dňoch svedkami vypuknutia násilia, ktoré spôsobuje nesmiernu bolesť a veľké škody na civilnom obyvateľstve. Táto situácia ešte viac sťažuje hľadanie východiska z konfliktu medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, po čom túžia mnohí z nich a celý svet. Ešte raz by som chcel zopakovať, že vojenské riešenie nie je riešením a že násilie, z akejkoľvek strany prichádza a má akúkoľvek formu, je vždy odsúdenia hodné. Vyzývam medzinárodnú komunitu k úsiliu o zastavenie bojov v pásme Gazy, čo je nutnou podmienkou k tomu, aby obyvatelia tu mohli žiť v akceptovateľných podmienkach. Tiež vyzývam k tomu, aby boli opäť nadviazané jednania za pokoj, vyhnúc sa nenávisti, provokácii a použitiu zbraní.“ –jv-