Týždeň so Svätým Otcom

Vatikán (9. januára, RV) - V nedeľu napoludnie sa pápež Benedikt XVI. vo svojom príhovore pred modlitbou Anjel Pána zameral na slová prológu sv. Jána, keď povedal: „Dnešná liturgia nás pozýva k meditácii toho istého evanjelia, ktoré sme počuli v deň Narodenia Pána. Ide o prológ sv. Jána. Po hluku prežitom za posledné dni, poznačených nákupom vianočných darčekov, Cirkev nás opäť pozýva kontemplovať tajomstvo Kristovho narodenia, aby sme tak mohli preniknúť ešte viac do jeho hlbokého zmyslu a dôležitosti pre náš život. Ide o úžasný text, ktorý nám ponúka závratnú syntézu celej kresťanskej viery. Začína z výsosti: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.“ (Jn 1,1), a hľa neslýchaná novosť, ktorá je ľudsky nepredstaviteľná: „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami” (Jn 1,14). Nie je to rétorický zvrat, ale prežívaná skúsenosť! Ján, očitý svedok, podáva o nej osobné svedectvo: „A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy“ (Jn 1,14b). Nie je to učené slovo rabína alebo učiteľa zákona, ale vášnivé svedectvo pokorného rybára, ktorý od mladosti priťahovaný Ježišom s Nazareta, počas troch rokov prežitých s ním a spolu s ďalšími apoštolmi, zakúsil od Ježiša veľkú lásku – až takú, že sám seba definoval ako „učeníka, ktorého Ježiš miloval“. Neskôr ho videl zomierať na kríži a tiež ako zmŕtvychvstalého, pričom spolu s ďalšími prijal Jeho Ducha. Zo všetkých týchto skúseností, o ktorých meditoval vo svojom srdci, Ján vyvodil hlbokú vnútornú istotu: Ježiš je Božou vtelenou Múdrosťou, je večným Slovom, ktoré sa stalo smrteľným človekom.“ 

Po modlitbe Anjel Pána Svätý Otec vyzval veriacich k modlitbám za ukončenie násilia a za pokoj v pásme Gazy, keď povedal: „Patriarchovia a predstavitelia kresťanských cirkví v Jeruzaleme, dnes vo všetkých kostoloch Svätej zeme vyzývajú veriacich k modlitbe za ukončenie konfliktu v pásme Gazy, a za pokoj a spravodlivosť v ich krajine. Zjednocujem sa spolu s nimi a pozývam aj vás, aby ste učinili podobne, pripomínajúc ich slová: „Aby Boh požehnal svojou útechou, trpezlivosťou a pokojom, ktorý vychádza z Neho, všetky obete, zranených, všetkých tých, ktorí majú zlomené srdcia, a tých, ktorí žijú v strachu a v úzkosti“. Dramatické správy, ktoré prichádzajú z Gazy ukazujú, ako odmietanie dialógu privádza do ťažkých situácií národy, ktoré sa stávajú obeťami nenávisti a vojny. Vojna a nenávisť nie sú riešením problémov. Potvrdzuje to aj nedávna minulosť. Modlime sa, aby „Dieťa v jasličkách“ inšpirovalo autority a zodpovedných na oboch stranách frontov, Izraelitov a Palestínčanov, k okamžitému ukončeniu súčasnej tragickej situácie.“

V utorok, na slávnosť Zjavenia Pána, Svätý Otec slávil svätú omšu v bazilike sv. Petra vo Vatikáne. Vo svojej homílii sa veriacim prihovoril slovami: „Epifánia, teda Zjavenie sa nášho Pána Ježiša Krista je mnohovýznamovým tajomstvom. Latinská tradícia ho stotožňuje s návštevou Mudrcov u dieťaťa Ježiša v Betleheme a teda ho interpretuje ako zjavenie izraelského Mesiáša pohanským národom. Východná tradícia naopak toto tajomstvo pripisuje udalosti pokrstenia Ježiša v rieke Jordán, kedy sa zjavil ako Jednorodený Syn nebeského Otca, pomazaný Duchom Svätým. Jánovo Evanjelium pozýva uvažovať o „zjavení“ aj prostredníctvom udalosti svadby v Káne, kde Ježiš premenil vodu na víno, a tak „zjavil svoju slávu a  jeho učeníci uverili v neho“ (Jn 2, 11). A čo by sme mohli povedať my, drahí bratia, osobitne my kňazi Novej zmluvy, keď každý deň sme svedkami „zjavenia“ Ježiša Krista vo svätej Eucharistii? Všetky Pánove tajomstvá Cirkev slávi v tejto najsvätejšej a najpokornejšej sviatosti, v ktorej sa On zjavuje a skrýva zároveň.  

V tomto roku 2009, ktorý je zároveň osobitne venovaný astronómii, keďže slávime 400. výročie od prvých teleskopických pozorovaní Galilea Galileiho, nemôžeme nevenovať osobitnú pozornosť symbolu hviezdy, ktorá zohráva dôležitú úlohu v evanjeliovej rozprave o Mudrcoch (porov. Mt 2, 1 – 12). Pravdepodobne boli astronómovia. Z miesta ich pozorovania, na východ od Palestíny, asi v Mezopotámii, spozorovali zjavenie sa novej hviezdy a tento nový fenomén interpretovali ako nebeské ohlásenie narodenia kráľa, čo podľa Svätých Písem znamenalo židovského kráľa (porov. Nm 24, 17). Cirkevní otcovia videli v tejto udalosti, o ktorej píše sv. Matúš, istý druh „kozmologickej revolúcie“, ktorej príčinou je skutočnosť, že Boží Syn vstúpil do sveta. Svätý Ján Chryzostom napríklad píše: „Keď hviezda dosiahla bod nad dieťaťom, zastavila sa, čo mohla spôsobiť iba taká sila, ktorú v sebe hviezdy nemajú. Najskôr sa stratila, potom sa opäť objavila a nakoniec sa zastavila“ (Homília k Matúšovmu Evanjeliu, 7,3). Svätý Gregor Naziansky dodáva, že narodenie Krista dalo do pohybu nové cesty hviezd (porov. Dogmatické úvahy, V, 53 – 64: PG 37, 428-429). Je tu možno pozorovať symbolický a teologický zmysel. V skutku pohanská teológia zbožstvovala kozmické sily a elementy, kresťanská viera naopak, keď privádza k zavŕšeniu biblické zjavenie, kontempluje jediného Boha, Stvoriteľa a Pána celého vesmíru.  

Kresťanské myslenie porovnáva vesmír ku „knihe“ – to isté hovoril aj Galilei, pričom ho považuje za dielo Autora, ktorý sa vyjadruje prostredníctvom „symfónie“ stvorenia. Vo vnútri tejto symfónie sa v určitom mieste nachádza to, čo by sme mohli v hudobnom slovníku nazvať „sólo“, teda istá téma, ktorá je určená iba pre jediný nástroj alebo jediný hlas, pričom je tak dôležitý, že od neho závisí celé hudobné dielo. Týmto „sólistom“ je Ježiš, ktorému prináleží kráľovské znamenie – čo predstavuje zjavenie sa novej hviezdy. Ježiš je antickými spisovateľmi vskutku prirovnávaný k novému slnku. Podľa nových astrofyzických poznatkov, by sme mali Ježiša dnes porovnať k ešte dôležitejšej hviezde, nielen z hľadiska solárneho systému, ale z hľadiska celého doposiaľ spoznaného vesmíru. V tomto tajomnom pláne, fyzickým a tiež metafyzickým spôsobom prišiel na svet Ježiš, ako ľudská bytosť a ako vyvrcholenie všetkého stvorenia. „Narodený zo ženy“ (Gal 4,4) ako píše sv. Pavol. Syn človeka integruje v sebe nebo i zem, stvorenie i Stvoriteľa, telo a Ducha. Je centrum vesmíru a dejín, pretože v ňom sa zjednocuje Autor so svojim dielom.“
Po modlitbe Anjel Pána sa Svätý Otec opäť obrátil na veriacich s výzvou o pokoj vzhľadom na vojnový konflikt v pásme Gazy, keď povedal: „Moje srdečné pozdravy adresujem bratom a sestrám Východných cirkví, ktoré sa riadia Juliánskym kalendárom a zajtra budú sláviť Narodenie Pána. Kiež spomienka na narodenia Spasiteľa rozžiari v ich srdciach radosť z toho, že sú milovaní Bohom. Spomienka na týchto našich bratov vo viere ma duchovne privádza do Svätej zeme a na Blízky východ. Neustále s veľkou pozornosťou sledujem vojenské násilie v pásme Gazy. Opäť zdôrazňujem, že nenávisť a odmietanie dialógu nemôže viesť k ničomu inému ako k vojne. Zároveň by som rád povzbudil všetkých tých, ktorí nosia vo svojich srdciach pokoj a hľadajú možnosti ako pomôcť Izraelčanom a Palestínčanom, aby sa stretli okolo stola a začali spolu hovoriť. Kiež Pán pomáha týmto odvážnym „budovateľom pokoja“!“
 Stredajšia generálna audiencia Benedikta XVI. v tomto roku prvou v poradí, sa konala sa v Aule Pavla VI. Vo svojej katechéze Svätý Otec pokračoval v dlhodobej téme, ktorou je sv. apoštol Pavol. Za ústredný aspekt si zvolil otázku kresťanského kultu. Konkrétne prostredníctvom výkladu troch vybraných miest z Pavlovho Listu Rimanom objasnil, ako si treba správne vysvetľovať obetu v kresťanskej bohoslužbe a aký to má dosah na našu účasť na liturgii a celý náš praktický život.... Viac na adrese: /a>
 Pápež Benedikt XVI. sa vo štvrtok stretol s členmi diplomatického zboru, akreditovanými pri Svätej stolici. Vo svojom príhovore okrem iného opäť vyzval o pokojné riešenie vojnovej situácie v pásme Gazy, keď povedal: „Narodenie Krista v chudobnej betlehemskej maštali nás prirodzene vedie k tomu, aby sme sa pozastavili nad situáciou na Blízkom východe a na prvom mieste nad situáciou vo Svätej zemi, kde práve v týchto dňoch sme svedkami vypuknutia násilia, ktoré spôsobuje nesmiernu bolesť a veľké škody na civilnom obyvateľstve. Táto situácia ešte viac sťažuje hľadanie východiska z konfliktu medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, po čom túžia mnohí z nich a celý svet. Ešte raz by som chcel zopakovať, že vojenské riešenie nie je riešením a že násilie, z akejkoľvek strany prichádza a má akúkoľvek formu, je vždy odsúdeniahodné. Vyzývam medzinárodnú komunitu k úsiliu o zastavenie bojov v pásme Gazy, čo je nutnou podmienkou k tomu, aby obyvatelia tu mohli žiť v akceptovateľných podmienkach. Tiež vyzývam k tomu, aby boli opäť nadviazané jednania za pokoj, vyhnúc sa nenávisti, provokácii a použitiu zbraní......“ Viac na adrese: /a> – ls –