Milí priatelia, aj
dnes sa vám, tak ako vždy na začiatku mesiaca prihovárame v našej listárni. V nasledujúcich
minútach zalistujeme vo vašich listoch, mailoch a pozdravoch. Za všetky vaše podnety,
priateľské slová a pozdravy vám veľmi pekne ďakujeme.
Ako prvý mail vyberáme
ten, ktorý nám poslala Magdaléna Leutterová. Posiela nám srdečný pozdrav zo Sydney.
Ako píše: „Už dlhšiu dobu som sa vám chystala ozvať. Som sestra Magdaléna
z rehole Misijných sestier Služobníc Ducha Svätého. Od roku 1984 žijem a pracujem
za hranicami Slovenska. Zatiaľ najdlhšie som účinkovala v Ghane a v Austrálii
som od roku 2000. Slovenské vysielanie Vatikánskeho rozhlasu som počúvala ešte ako
mladá na Slovensku, vtedy však bolo veľmi rušené. Dnes ho počúvam na internete, každé
ráno mám možnosť počuť vaše večerné vysielanie z predošlého dňa. Ďakujem vám za vaše
zaujímavé, povzbudivé a poučné relácie. Každé ráno sa teším na vašich 15 minút v slovenčine.“
V závere nám aj všetkým poslucháčom sestra Magdaléna zapriala Bohom požehnaný nový
rok, hodne zdravia a šťastia.
Pozdrav e-mailom nám poslal aj náš poslucháč
Ivan Vojtaššák, ktorý nám aj všetkým ľuďom praje mnoho milostí v novom roku 2009.
Ako ďalej uvádza, s radosťou si vypočul druhé pokračovanie zo série Boh je opäť tu
z rubriky Očami viery, vedy a kultúry. Veľmi ho tento seriál obohatil, pretože prehľadne
uvádza, ako sme sa dostali až do dnešnej postmodernej doby.
Z Popradu
nám napísala pani Magdaléna Ambrozyová. Srdečne nás pozdravuje a ďakuje nám za vysielanie.
Je dôchodkyňa, ale vysielanie Vatikánskeho rozhlasu počúva už od 16 rokov. Hoci bolo
v minulosti rušené, chodili rodinný príslušníci s prijímačom po celom dome. Vtedy
bývala v dedinke pri Poprade, pričom vo Veľkom Slavkove, asi 5-7 km vzdialenom, bol
rušič signálu. Ako ďalej píše: „Veľmi sme sa tešili na utorkové vysielanie pre
mládež s pátrom Bohuslavom. Aj terajšia štruktúra vysielania sa mi páči. V závere
dodala, že sa „veľmi potešila poslednej návšteve pátra Slaninku v Poprade
na svätej omši.“
Poslucháč Martin Majdúch zo Zvolena vo svojom
liste pozdravuje celú slovenskú redakciu. Ako spomína, veľmi rád počúva Vatikánsky
rozhlas, pretože poslucháčov informuje o činnosti pápeža Benedikta XVI. a o živote
Cirkvi vo svete a v poslednej dobe aj o životných osudoch katolíkov v Afrike a v Ázii,
kde sú pre svoju vieru kruto prenasledovaní alebo aj zabíjaní. Osobitne sa teší z príhovorov
otca kardinála Jozefa Tomka. Touto cestou ho prosí o to, aby svoje príhovory vydal
knižne. Ako píše, jeho príhovory majú veľkú náboženskú, etickú, právnu a historickú
hodnotu, preto si pán Hajdúch myslí, že by si knihu kúpili nielen katolíci, ale aj
občania iného vierovyznania. V závere zaprial celej našej redakcii veľa zdravia, Božích
milostí a úspechov, aby sme sa Slovákom aj naďalej prihovárali krásnym zahlásením:
„Vatikánsky rozhlas sa vám hlási po slovensky!“, pretože z neho prúdi veľká
radosť a množstvo zaujímavých správ, ktoré ľudí napĺňajú Božím pokojom a veľkou radosťou.
Za pekné prianie pánu Hajdúchovi v mene celej redakcie veľmi pekne ďakujeme.
Na
našu výzvu, ktorú sme zverejnili iba nedávno, zareagovala pani Mária Čaputová z Ivanky
pri Dunaji, ktorá nám poslala krátky príbeh zo života.
„Do našej
dediny začal od určitého času prichádzať jeden muž – bezdomovec Miki – bývalý
učiteľ. Rozpadla sa mu rodina, nenachádzal prácu, prespával v skladoch, kým mu na
to neprišli. Ujal sa ho náš pán farár. Občas mu dal jedlo a pár korún na bežné výdavky.
Keď sme videli dobrotu nášho pána farára, ako aj príklad iných, aj my ako rodina sme
ho podporovali.
Jeho zdravotný čas sa však za poslednú dobu zhoršil,
hospitalizovali ho a výsledky boli veľmi zlé. Na pľúcach mal už metastázy a nevládal
dýchať. Netešili h peniaze ani darčeky. Už ich prestal potrebovať. Bol pokrstený,
svoju vieru však nežil a v živote sa stretol so všeličím. Vedela som, že takýto človek
určite veľmi potrebuje láskavú prítomnosť kňaza a zážitok Božieho odpustenia. Len
ako v ňom prebudiť túžbu po Ježišovi a po svätej spovedi? Cirkev, ktorá sa ustavične
modlí za svoje deti, nech sú akékoľvek, sa opäť ukázala ako dobrá a nežná Matka. Oslovila
som jezuitu pátra Jozefa a dohodli sme na stretnutí. Bol 5. október – výročie smrti
sestry Faustíny – a ja som pátrovi Jozefovi prisľúbila, že sa budem po celý čas jeho
návštevy u chorého modliť ruženec k Božiemu milosrdenstvu. Miki nás prijal unavený
a slabý. Na izbe ležali ďalší dvaja pacienti. Na chodbe som sa modlila Korunku a zároveň
som prosila doktorku, ktorá chcela robiť vizitu, aby mala strpenie, pretože ide o životnú
spoveď, prvú a asi aj poslednú. Pochopila to. Po dlhej chvíli sa otvorili dvere, vošla
som a Miki prijímal pomazanie chorých, sväté prijímanie a plnomocné odpustky s veľkým
pokojom a úctou. Odrazu sa páter Jozef zvrtol a podišiel k posteli muža ležiaceho
pri okne a nahlas sa spýtal:
- Ste katolík?
- Áno.
-
Aj vy sa chcete vyspovedať? - Nedostal žiadnu odpoveď. Nenechal sa však
odradiť.
- Koľko rokov ste neboli na spovedi?
-
Tridsať – ozvalo sa spod periny.
- A nechcete sa vyspovedať?
- A môžem?
- Marienka, von! – zavelil páter a ja som
veľmi ochotne a s radosťou opustila izbu a pokračovala v ruženci. Ani som nevedela,
či kráčam, či lietam, taká radosť ma ovládla. Poznáte to, keď odrazu dostanete oveľa
viac, ako ste čakali. Onedlho sa otvorili dvere, objavil sa páter a zvolal na mňa:
„Ten tretí po dvanástich rokoch!“ A znova zabuchol, aby aj tomu tretiemu
mužovi vyslúžil sviatosť Božej objímajúcej lásky. Obaja muži sa veľmi nábožne zúčastnili
obradu pomazania chorých a taktiež prijali všetko, čo im Cirkev ponúkala. Izbu zaplavilo
svetlo. Toľko pokoja a radosti, koľko sa zračilo v tvárach týchto troch mužov, by
ste v to nedeľné ráno ťažko niekde našli. Rozlúčili sme sa a nechali ich, aby mohli
byť sami so svojim milujúcim Bohom a mohli sa tešiť z jeho otcovskej blízkosti. Oboch
mužov krátko potom odviezli do iných nemocníc, Miki do týždňa zomrel. Pátrovi
Jozefovi som poslala správu: „Miki zomrel. Už nie je bezdomovcom, je doma u Otca.“
Nuž, ako sme sľúbili, autorke príbehu, pani Márii Čaputovej
z Ivanky pri Dunaji posielame pekný darček a zároveň pozývame aj všetkých vás ostatných,
vážení poslucháči, aby ste aj vy nám napísali krátky príbeh, ktorý by obsahoval či
už nejakú pravdu viery, alebo povzbudenie, inšpirované vašim konkrétnym životom vo
viere. Je potrebné aby rozsah príbehu nepresahoval 30 riadkov. Z vašich príbehov potom
budeme postupne vyberať do našej listárni a zároveň vám pošleme ako odmenu, peknú
knihu.
A teraz sa už s vami lúčime. Tešíme sa na stretnutie
v januárovom vydaní našej rubriky a, samozrejme, každý deň v našom vysielaní pri aktualitách
z cirkevného diania vo Vatikáne aj za jeho hranicami. Do pozornosti vám dávame našu
internetovú stránku /a> , kde nájdete všetky
potrebné informácie. Vaše reakcie a podnety očakávame na našej poštovej adrese: Radio
Vaticana, Programma slovacco, Piazza Pia 3, 00120 Cittá del Vaticano alebo e-mailom
na adresu /a> – jv –