Nedeľný príhovor kard. Jozefa Tomka: „Bojovať proti chudobe, budovať pokoj“

Už niekoľko desaťročí vydávajú rímski pápeži k Svetovému dňu pokoja, na 1.januára každého roku, zvláštne posolstvo. Je to vhodná príležitosť obrátiť pozornosť veriacich i neveriacich na dôležité otázky, ktoré sa viažu na pokoj vo svete. Na začiatku roku 2009 Benedikt XV. venuje široko založenú úvahu a výzvu dramatickej chudobe, v ktorej sa nachádzajú celé stovky miliónov ľudí na svete. Priamo poukazuje na to, že „chudoba patrí často k príčinám, ktoré napomáhajú alebo zhoršujú konflikty, a to aj ozbrojené; tie zas živia tragické situácie chudoby“ (č.1). Kto chce teda budovať ozajstný pokoj, musí bojovať proti biede, ako to hlása sám titul posolstva: „Bojovať proti chudobe, budovať pokoj“.


Ešte v roku 1993 Ján Pavol II. upozornil vo svojom mierovom posolstve na rozsah krajnej chudoby, ktorá zasahuje veľké množstvo ľudí, ba aj celé kraje, pričom aj vo vyvinutých krajinách vzrastá rozdiel medzi bohatými a chudobnými. Miliónom ľudí sa tak upiera ich vrodená ľudská dôstojnosť a zabraňuje aj ozajstný rozvoj. Všetci máme pred očami obrazy chudobných, ktorí sa hrabú na verejnom smetisku, žijú uprostred otvorených kanálov v špine, sú radi ak sa im dostane hŕstka ryže na deň, ako aj vychudnuté matky s vyschnutými malými deťmi, pre ktoré nemajú mlieka. Štatistiky vykazujú vysoký počet obyvateľov našej planéty, ktorí žijú v neľudských podmienkach a pod hladinou prežitia. Osobne si spomínam na srdcervúce scény z Indie, z niektorých častí Afriky, alebo z periférií niektorých veľkomiest. Tak sa vytvárajú sociálne napnutia a vznetlivé situácie, ktoré zaťažujú svedomie ľudstva.



Mierové posolstvo Benedikta XVI. Má dve časti. V prvej rozoberá niektoré typy a príčiny chudoby, v druhej naznačuje možné riešenia, ku ktorým povzbudzuje rozum i viera.



Príčinou chudoby nie je demografický vzrast obyvateľstva zeme. Dnes je už jasné, že naša zem je schopná uživiť oveľa viac obyvateľov. Nárast obyvateľov priniesol vo viacerých vývojových krajinách hospodársky pokrok. Sv. Otec sa obracia proti medzinárodným kampaniam za zníženie pôrodnosti „metódami nerešpektujúcimi dôstojnosť ženy ani právo manželov zodpovedne si zvoliť počet detí, ani právo na život. Zničenie miliónov nenarodených detí v mene boja proti chudobe je vskutku odstránenie najchudobnejších medzi ľudskými tvormi“, tvrdí Benedikt XVI. A dodáva: „Ľudia sú skôr bohatstvom, nie príčinou chudoby“ (č.3).



Pandemické choroby, ako malária, zosilňujúca sa tuberkulóza a aids zasahujú produktívne sily národov. Sv. Otec poukazuje na potrebu hygienickej a mravnej výchovy ako aj na lekársku pomoc a uvoľnenie výroby liekov vo vývojových krajinách. Pri tom tvrdí, že „zvlášť ťažký je boj proti aids, ktorý je dramatickou príčinou chudoby, ak sa neriešia morálne problémy, s ktorými sa spája šírenie nákazy. Treba sa predovšetkým postarať o kampane pre výchovu mládeže k sexualite, ktorá naplno zodpovedá ľudskej hodnosti; iniciatívy v tom smere už priniesli významné úspechy“(č.4). Ako sme sa mohli dočítať, niektorí výrobcovia liekov bezohľadne nástoja na výrobných patentoch a na vysokých cenách pre svoje výrobky. Medzinárodné spoločenstvo poskytuje ešte stále slabú pomoc v boji proti týmto chorobám a postihnuté krajiny sú podrobené „vydieraniu tých, ktorí podmieňujú ekonomickú pomoc zavedením politiky namierenej proti životu“. Pamätám sa, ako mierny africký kardinál Zoungrana ohnivo protestoval na tlačovej konferencii proti takej politike bohatých národov.



Chudoba najviac zasahuje deti; tie sú najzraniteľnejšie obete nedostatku. Svätý Otec pritom zdôrazňuje potrebu pomoci rodinám v núdzi, najmä matkám, tiež ochranu ľudského prostredia, problém pitnej vody a možnosti zaštepenia detí.



Benedikt XVI. sa dotýka aj súčasnej potravinovej krízy. Jej príčinou nie je nedostatok výživy na zemeguli, ale skôr ťažký prístup k nej a jej nedostačujúca distribúcia, ako aj veľká špekulácia zo strany bohatých krajín a skupín.



Hospodársky pokrok predpokladá mier, čiže mlčanie zbraní a teda odzbrojenie. Ako povedal Pavol VI., „pokrok je nové meno pokoja“ („Populorum progressio“, 87). Viacerí výrobcovia však bohatnú na predaji smrtonosných zbraní a tak udržiavajú konflikty. V roku 2007 sa na svete vynaložilo 1339 miliárd dolárov na vojenské ciele, čo značí 202 dolárov na každého obyvateľa tejto zeme. Čo by to znamenalo, keby sa tá suma obrátila na pokrok a odstránenie biedy na svete!



V druhej časti posolstva naznačuje Benedikt XV. cesty, ktorými sa dá zmierniť ba aj odstrániť chudoba a tak budovať pokoj. Za veľmi dobrú cestu považuje hospodársku globalizáciu, ale iba za podmienky, že také svetové rozšírenie podnikania sa sprevádza aj svetovou čiže globálnou solidaritou. „Iba pochabosť môže totiž viesť k tomu, aby niekto staval dom zo zlata, keď je naokolo púšť alebo spustošenie“ ((č.14). Všetky krajiny majú mať rovnaké možnosti prístupu na svetové trhy. Výrobky a suroviny slabších, napríklad afrických krajín, majú mať rovnakú hodnotu a spravodlivú cenu a nebyť vylučované. Finančné podnikanie sa nesmie stať agresívnou špekuláciou a honbou po najvyššom zisku v najkratšom čase. Egoistická nenásytná ziskuchtivosť sa aj dnes prejavuje v prehnaných odmenách manažérov a vedie k súčasným bankovým krachom. Právna ochrana občanov a spoločného dobra si vyžaduje určitú kontrolu a obranu vkladateľov proti možným klamom. Dnes sa svet diví, že jeden americký bankár vedel oklamať mnohých o astronomickú sumu päťdesiat miliárd dolárov!



Svätý Otec vyzýva k zmene zmýšľania, na jednej strane zmeniť štýl života a modely výroby a konzumizmu, a tiež „zbaviť sa mentality, ktorá vidí v chudobných národoch a osobách akési bremeno a nepríjemných dotieravcov, nárokujúcich si konzumovať, čo druhí vyrobili“. „Boj proti chudobe potrebuje mužov a ženy, ktorí sú schopní žiť v hlbokom bratstve a sprevádzať osoby, rodiny a spoločenstvá na ceste autentického ľudského rozvoja“(č.13). Preto nech si na začiatku nového roka každý otvorí srdce pre potreby chudobných. Lebo „bojovať proti chudobe značí naozaj budovať pokoj“.


Jozef kard. Tomko