Príhovor arcibiskupa bratislavskej arcidiecézy Mons. Stanislava Zvolenského na sviatok sv. Štefana

Drahí bratia a sestry, vážení poslucháči Vatikánskeho rozhlasu.

Uplynulo naozaj iba niekoľko hodín od chvíľ, keď sme naplno prežili láskyplnú atmosféru Kristovho narodenia v Betleheme: dieťa uložené v jasliach, zahrnuté láskou Márie a Jozefa, okolo nich pastieri či traja králi. S týmto tichým výjavom, plným nehy a pokoja, zvláštne kontrastuje ťažiskový výjav Druhého sviatku vianočného, dramatická smrť svätého Štefana. No podľa starej tradície Cirkvi bolo oddávna zvykom sláviť diakona „prvomučeníka“ hneď po Kristovom narodení. Medzi Prvým a Druhým sviatkom vianočným existuje hlboký vnútorný súvis, pretože skutočnej podstate Vianoc možno porozumieť iba vo svetle Veľkej noci. Veď napokon, príkre okolnosti Kristovho narodenia boli predobrazom príkrosti kríža, na ktorom pán Ježiš zomrel. Tam sa znovu tragicky uskutočnilo, že „medzi svojich prišiel a svoji ho neprijali“. Neprijatie v Betlehemskom hostinci len predznamenalo duchovné neprijatie Krista mnohými z tých, ku ktorým prišiel a spomedzi ktorých pochádzal. Takto sa ľahostajnosť a chlad, zakúsený v Betleheme, menia na otvorený útok, otvorený boj. Lebo už nemajú do činenia s bezbranným dieťaťom, ale zrelým mužom, ktorý ich nahlas vyzýva ku zmene života. Táto výzva sa pre nich stáva neznesiteľnou, lebo provokuje, znepokojuje a dráždi ich pohodlnú ľahostajnosť. Z nej potom vybuchuje vášeň hnevu, odmietnutia, násilia – a to až po rozhodnutie vraždiť.



Kríž odmietnutia, ba až nenávisti zažili potom mnohí, ktorí nasledovali Pána Ježiša. On sám viackrát upozorňoval, že svojich učeníkov posiela do sveta „ako ovce medzi vlkov“; že ich budú pre jeho meno potupovať, prenasledovať, znevažovať a vláčiť pred nespravodlivé súdy. Ježiš teda neskrýval, že odmietnutie započaté v Betleheme a zavŕšené na Golgote bude modelovou situáciou, ktorej budú počas dejín nevyhnutne vystavení všetci, ktorí sa rozhodli dôsledne uskutočňovať jeho evanjelium.



Medzi Ježišovou a Štefanovou smrťou vidíme podobnosť, ktorá dokazuje, že Štefan naozaj vstúpil do šľapají svojho Majstra a nasledoval ho až do krajnosti. Ježiš z kríža volá k Otcovi - aj Štefan videl otvorené nebo. Kristus sa na kríži modlil za svojich trýzniteľov, podobne to potom učinil Štefan.



Iste každému napadne otázka, kde svätý Štefan zobral silu modliť sa za tých, ktorí mu práve siahali na život. A ako je možné, že nejednal a necítil zrkadlovo; že hnev jeho protivníkov v ňom nenašiel rovnakú odozvu. Odpoveďou je práve ono videnie „otvoreného neba“ a víťazného Krista, víťazného v nepodmienenej láske, ktorou premohol zlo. V tomto duchu medzi Golgotou a Betlehemom objavujeme ďalšiu paralelu: Ježiš, Boží syn sa rodí ako bezbranné dieťa, aby mal k nemu každý prístup. Zomiera tiež bezbranný, pribitý na drevo kríža, aby ukázal, že skutočné nepominuteľné víťazstvo nespočíva v sile tela, ale v sile ducha. Posilou Štefanovho ducha bol pohľad na otvorené nebo. Jeho víťazstvom bola Kristova láska, čo túžila po vykúpení všetkých. Svätý Štefan, podľa vzoru svojho Božského Majstra, vyprosoval pre tých, ktorí mu spôsobili smrť, pre nich vyprosoval milosrdenstvo a večný život.



Aj tento moderný svet, niekedy taký dravý a násilnícky, nepotrebuje nič viac, ako miernosť, pokoj a dobroprajnú lásku. Nepotrebuje zdrvujúcu kritiku a pohoršovanie sa; potrebuje modlitbu, obetu, dobrý príklad. Svätý Štefan nás učí, kde čerpať takúto vytrvalosť: posilou je vidieť otvorené nebo. Ono sa nám v istom zmysle otvára vždy, keď sa modlíme spoločne alebo sami, keď čítame písmo, keď prijímame sviatosti, keď konáme dobro. Vianoce ako začiatok Ježišovho pozemského života a Veľká noc ako jeho vyvrcholenie sú akoby dvomi krídlami tej istej brány: brány, čo otvára nebo.



Drahí poslucháči Vatikánskeho rozhlasu, prežívame Vianočnú oktávu – osem dní ako jeden jediný veľký sviatočný deň naplnený radosťou z Božieho narodenia. Zo srdca Vám želám plnosť milostí od Narodeného Krista. Milostí „otvárajúcich nebo“, milostí posilňujúcich odhodlanie budovať každodennou láskou „nebo na zemi“.