Vianoce budú na svete oslavovať asi dve miliardy kresťanov
Vatikán (23. decembra, RV/TKKBS) - Už zajtra úderom polnoci z 24. na 25. decembra
oslávime Narodenie Ježiša Krista – sviatky jeho vtelenia, vykúpenia, pokoja a lásky,
teda Vianoce, ktoré 24. - 25. decembra oslávia na celom svete asi dve miliardy kresťanov.
Presný dátum narodenia Pána asi pred 2000 rokmi známy nie je. Slávenie 25. decembra
ako narodenie Ježiša je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme. Na základe odlišných
tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestanti
a časť pravoslávia slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Časť
pravoslávnych veriacich oslavuje vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára 7. januára.
Slávnosť
Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom. Spočiatku
narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok a od polovice 3. storočia pripomínalo
sa na Východe spolu s inými „zjaveniami Pána“. Sviatok sa slávil 6. januára. Na Západe
sa však v polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia
(prvý záznam je z Ríma z r. 336). Sviatok sa slávil 25. decembra. Keďže 25. marca
sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archaniel Gabriel zvestoval Márii,
že bude Kristovou matkou. Podľa tohto datovania je symbolický deň narodenia Pána
práve 25. december. Ďalšou hypotézou je dejinno–náboženská hypotéza, ktorá hovorí
o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka.
Kresťania tento pohanský sviatok Natalis Solis invicti použili a nanovo ho interpretovali
v kresťanskom duchu. Rímski kresťania tento štátny sviatok Slnka začali sláviť ako
vlastný sviatok narodenia Krista – ako Slnka na základe biblických citátov. Od 6.
storočia na sviatok Narodenia Pána kňaz celebruje tri sväté omše: polnočnú (utiereň),
rannú (pastiersku) a slávnostnú dennú. V Ríme pápež zvykol slúžiť polnočnú v Bazilike
Panny Márie Snežnej (Santa Maria Maggiore) pri jasličkách, rannú v gréckom Chráme
sv. Anastázie a slávnostnú dennú v Bazilike sv. Petra. Pápež Benedikt XIV. (1740 -
1758) pripisoval týmto trom svätým omšiam symboliku trojakého zrodenia Ježiša Krista:
od večnosti v lone Nebeského Otca, telesne a v čase z Panny Márie v Betleheme a duchovne
v našich srdciach.
Ježiš sa narodil v Betleheme (heb. Dom chleba). Je to mesto
asi 8 km južne od Jeruzalema, rodisko kráľa Dávida. Sem prišiel kvôli sčítaniu obyvateľstva
Jozef z Nazaretu so svojou snúbenicou Máriou a tu (podľa tradície v jaskyni za mestom)
sa narodil Ježiš. Slávnosť Narodenia Pána sa slávi s vigíliou a s oktávou. Vianočné
obdobie však pokračuje aj po ôsmich dňoch a končí sa nedeľou po Zjavení Pána (do r.
1969 sa končilo 2. februára). Do tohto obdobia zaraďujeme štyri významné sviatky kresťanského
kalendára: Sviatok Svätej rodiny, Slávnosť Bohorodičky Panny Márie, slávnosť Zjavenia
Pána a sviatok Krstu Pána.