Štvrtkový komentár Jozefa Haľka: Svätý Mikuláš či Dedo Mráz?

Poznáte anekdotu o svätom Mikulášovi a Dedovi Mrázovi? V jednej rodine vraj došlo k organizačnej chybe, a v jedinej chvíli sa vo dverách naraz objavil svätý Mikuláš aj Dedo Mráz. V tejto trápnej situácii rodičia vyzvali deti, aby obom návštevníkom položili zopár otázok a potom sa rozhodli, od koho chcú prijať nádielku. Prvá otázka znela, kde a kedy sa návštevníci narodili. Mikuláš vedel odpovedať presne, narodil sa v Patare a ... storočí. Dedo mráz sa cítil trochu trápne, lebo musel s pravdou von: on je vlastne vymyslený, narodil sa iba ak v rozprávke, naozaj len v rozprávke. Ako druhé sa deti spýtali, čo také zaujímavé v živote urobili. Mikuláš vyrozprával, ako raz zachránil jednu rodinu v kríze, keď jej anonymne poskytol, nejaké prostriedky na prežitie. Dedo Mráz, hoci sa mu to nestávalo, za začal potiť: nuž on, keďže je vymyslený a pochádza zo sveta rozprávok, on vlastne neexistuje, a teda nemohol ani nič výnimočné učiniť. Do tretice otázka mierila na darčeky, ktoré obaja priniesli. Tu Dedo Mráz sebavedome vymenoval všetky čokolády, ktoré má vo svojom vreci. Ani Mikuláš nezaostával, ale pripojil jednu dôležitú vec: nech deti myslia na to, že mnohé deti na svete nemajú ani základnú obživu, nech sa teda s tým čo dostali, pokúsia s niekým rozdeliť. Skutočnú radosť zažijú práve vtedy, keď ju budú rozdávať aj druhým.Keď sa potom deti radili, od koho napokon chcú prijať nádielku, dlho neváhali: Dedo Mráz je vymyslený, nič veľkého neučinil a jeho čokoláda je akiste iba sladká, ale čosi jej predsa chýba. Chýba jej to, čo ponúkol Mikuláš: áno, jeho chcú uvítať, s ním sa chcú stretnúť.
Dvaja protagonisti tejto - isteže vymyslenej - epizódy, zapadajúcej vždy do začiatku adventného obdobia, reprezentujú dva možné prístupy aj k samotným Vianociam: ako čisto materialisticky vnímané darovanie vecí, alebo tiež darovanie, ale pozadím a zameraním duchovným. Adventné príhovory pranierujúce zmaterializované očakávanie sviatkov Božieho narodenia sa už azda stali akýmsi klišé bez náboja a duchovnej účinnosti. Možno i preto, že pri analýze tohto javu zostávame na povrchu. Len hlbšie, pod povrchom totiž objavujeme zvláštnu zákonitosť: tam, kde medzi ľuďmi viazne duchovná komunikácia, tam nastupuje nerovnocenná materiálna nahrážka. Najmä v psychologicky či reálne rozpadnutých rodinách je občas priam markantná snaha plátať komunikačnú frustráciu prehnane luxusnými darčekmi. Podobne to môže byť s rodičmi, ktorí na svoje deti z rôznych príčin nemajú čas, a ten sa opäť pokúšajú nahrádzať vecami. Takto sa do atmosféry Vianoc vkráda bezduchý duch Deda Mráza, ktorý dáva veci. Možno aj veľmi sladké, no on sám neexistuje - je bez tváre, bež života, bez posolstva.
Keď sa raz v istej rodine svätý Mikuláš pokúšal uviesť odovzdávanie balíčkov obvyklým duchovno-morálnym apelom na deti, jeden z chlapcov mu s úprimnou netrpezlivosťou povedal: Mikuláš, nenaťahujme to, daj nám čokolády a môžeš ísť. Možno ten malý konzumista za svoj postoj ani nemohol; možno dostával vždy, všetko a hneď, bez podmienok, bez výzvy rozdeliť sa, bez akejkoľvek pozitívnej formácie. A preto chcel mať aj zo svätého Mikuláša darčekového agenta, keďže aj ľudí okolo seba azda vnímal len podľa ich schopnosti niečím ho obdarovať. Tragickým vyústením materalizovaných vzťahov, vzťahov bez hlbšej duchovnej komunikácie, bez utilitaristicky podmienených väzieb, býva hlboké sklamanie samotných štedrých darcov. Zatrpknuto sa čudujú, že deťom dali „všetko“ a že oni ich teraz nevďačne „odkladajú“ do penziónu. Nuž, možno dali naozaj všetko, príliš všetko. Až to takzvané „všetko“ vytesnilo tú najpodstatnejšiu zložku vzťahov: schopnosť nezištne zdieľať, dávať, milovať, mať radosť z radosti druhého. Potom iste, že ako náhle rodič nevládze dávať, stáva sa neužitočným pre maznáčika, ktorý sa zrazu ukáže bezcitným a hrubým...
Toto môžu byť dôsledky toho stavu, na ktorý kriticky naráža Ján Krstiteľ v evanjeliu poslednej nedele: „medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte“. Ani tisíce štylizovaných Ježiškov na slame, ani tisíce kolied z reproduktorov v marketoch ešte neznamená, že naozaj poznáme toho, kto stojí medzi nami. Spoznať Ježiša v biblickom zmysle tohto slova znamená prijať ho, duchovne vstrebať jeho učenie a uskutočňovať ho v každodennej praxi. Veď preto sa narodil, preto vstúpil do času a priestoru, aby nás povolal budovať živé betlehemy všade tam, kam nás životné cesty zavedú.