Týždeň so Svätým Otcom

Vatikán (12. decembra, RV) - Svätý Otec sa v uplynulú nedeľu vo svojom príhovore pred modlitbou Anjel Pána zamyslel nad slovami proroka Izaiáša keď povedal: „V túto druhú adventnú nedeľu Božie slovo nám prostredníctvom tzv. „Druhého Izaiáša“ prináša dojímavé posolstvo o oslobodení izraelského národa z horkého babylonského zajatia: „Potešujte, potešujte môj ľud, vraví váš Boh. Hovorte k srdcu Jeruzalema a volajte mu, že sa skončilo jeho otroctvo a je odčinená jeho vina“ (Iz 40, 1-2) Toto chce Pán konať počas Adventu. Hovoriť k srdciam svojho ľudu a tak ohlásiť celému svetu svoju spásu. Aj dnes zaznieva podobný hlas Cirkvi: „Na púšti pripravte cestu Pánovi“ (Iz 40,3). Pre národy ktoré trápi hlad a chudoba, pre utečencov, pre tých, ktorí zakúšajú systematické a ťažké porušovanie ľudských práv, Cirkev sa stáva majákom na vysokom vrchu viery, keď ohlasuje: „Hľa, váš Boh! Hľa, Pán, Jahve prichádza v sile a rameno má vladárske” (Iz 40, 10). Toto proroctvo sa naplnilo v Ježišovi Kristovi, najskôr prostredníctvom jeho vlastného ohlasovania a potom smrťou a zmŕtvychvstaním Kristus naplnil pradávne prisľúbenia v hlbšej a univerzálnejšej perspektíve. Uskutočnil oslobodenie nielen pozemské, dejinné a ako také, provizórne, ale radikálne a definitívne. Uskutočnil prechod z kráľovstva zla do Božieho kráľovstva, z kráľovstva hriechu a smrti do kráľovstva lásky a života. Preto kresťanská nádej ide poza legitímne očakávania sociálneho či politického oslobodenia, pretože to, čomu dal Ježiš počiatok, je nové ľudstvo, ktoré pochádza „z Boha“, avšak zároveň klíči v tomto našom svete v takej miere, v akej sa necháva preniknúť Pánovým Duchom. Ide teda o plné vstúpenie do logiky viery: veriť v Boha, v jeho plán spásy a zároveň sa usilovať o budovanie jeho kráľovstva. Spravodlivosť a pokoj sú vskutku Božím darom, avšak vyžadujú mužov a ženy, ktorí sú pripravení stať sa „dobrou pôdou“, k prijatiu dobrého semena jeho Slova.


V pondelok, na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie, sa Svätý Otec opäť prihovoril veriacim slovami: „Tajomstvo Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ktoré dnes slávime, nám pripomína dve základne pravdy našej viery. Predovšetkým prvotný hriech a potom víťazstvo nad ním milosťou Krista, víťazstvo, ktoré sa vznešeným spôsobom odráža v Najsvätejšej Márii. Existencia toho, čo Cirkev nazýva „prvotným hriechom“ je žiaľ ubíjajúcim faktom, ak sa pozeráme iba okolo nás a predovšetkým do nášho vnútra. Skúsenosť zla je skutočne taká hmatateľná, že sa nám natíska otázka: odkiaľ pochádza? Pre veriaceho sa táto otázka stáva ešte hlbšou: ak Boh, ktorý je absolútnou dobrotou a stvoril všetko, odkiaľ pochádza zlo? Prvé stránky Biblie (Gn 1-3) odpovedajú práve na túto základnú otázku, ktorá stavia pred seba každú ľudskú generáciu prostredníctvom rozpravy o stvorení a o páde prvých prarodičov. Boh stvoril všetko pre život, osobitne stvoril ľudskú bytosť na svoj obraz. Nestvoril smrť. Táto vstúpila do sveta závisťou diabla (por. Múdr 1, 13-14, 2, 23-24), ktorý tým, že sa vzbúril proti Bohu, oklamal aj ľudí a priviedol ich k vzbure. Je drámou slobody, že Boh akceptuje z lásky všetko, avšak zároveň prisľúbil, že raz syn zo ženy rozšliape hlavu starému hadovi (Gn 3,15).  
Nikto sa nestane kresťanom len zo svojej vlastnej vôle, ale iba zo stretnutia s Ježišom Kristom“ – túto základnú skutočnosť zdôraznil vo svojej katechéze pápež Benedikt XVI. počas generálnej audiencie, ktorá sa konala v stredu v aule Pavla VI. vo Vatikáne. Svätý Otec v nej pokračoval v rozprave o apoštolovi Pavlovi, pričom svoju pozornosť sústredil na tému novosti, ktorú Kristus priniesol do ľudských dejín, pričom sa osobitne pozastavil nad hlbokým významom sviatostí krstu, Eucharistie a Cirkvi ako Kristovho mystického tela, čo je zároveň aj ústrednou témou Pavlovho učenia, keď povedal: “Umierame hriechu a vstávame v Kristovi do nového života v tajomnej jednote s Ním. Umytí v očisťujúcom prameni, vynárame sa posvätení a ospravodlivení a “obliekame sa” v Kristovi. Cez krst sa veriaci stáva “novou bytosťou”, obnovenou v Duchu svätom a začlenení cez toho istého Ducha do jedného tela Krista. Sviatosťou Eucharistie je živený a na nej je postavený život Cirkvi. Kresťanské spoločenstvo koná pri nasledovaní učenia ohlasovanom apoštolom to, čo Ježiš konal počas poslednej večere, keď vzal chlieb a víno, vzdával vďaky a dával svojim učeníkom, aby jedli a pili.” Ako ďalej dodal Svätý Otec, Eucharistia pečatí jednotu medzi Kristom a jeho nevestou – Cirkvou a pri uvažovaní o tomto tajomnom vzťahu, sv. Pavol rozvíja svoje chápanie kresťanského manželstva. “Nech pri rozjímaní o učení tohto veľkého apoštola, každý deň rastieme v našej láske k Cirkvi a načierame z prameňa životodarnej vody, ktorú nám odhaľuje” – uzavrel svoju katechézu Svätý Otec. Potom nasledovali pozdravy vo viacerých jazykoch, medzi nimi aj pozdrav venovaný slovenským pútnikom. “S láskou pozdravujem slovenských pútnikov z Bratislavy ako aj študentov Grécko-katolíckeho gymnázia svätého Jána Krstiteľa z Trebišova. Bratia a sestry, milí mladí, prajem vám, aby ste prežívali tento Advent podľa vzoru Panny Márie v radostnom očakávaní Spasiteľa. Zo srdca vás žehnám. Pochválený buď Ježiš Kristus!”

 

Púť ikony Panny Márie Stolice múdrosti od rumunskej delegácie venovanej vyslancom Austrálie nám pripomína, že veľká „sieť“ mladých z celého sveta je stále aktívna a v pohybe“ – týmito slovami sa vo štvrtok pápež Benedikt XVI. prihovoril mladým študentom rímskych univerzít, ktorí prišli na tradičné každoročné adventné stretnutie so Svätým Otcom do Baziliky sv. Petra vo Vatikáne. Začalo sa o 17.00 hodine svätou omšou, ktorú celebroval rímsky vikár kardinál Agostino Vallini a o 18.00 hodine pozdravil prítomných aj Svätý Otec. Okrem iných privítal aj arcibiskupa Sydney, kardinála Georga Pella, pričom si zaspomínal na júlové Svetové dni mládeže. Potom hovoril o roku sv. Pavla s prihliadnutím na veľký poklad, ktorý v Pavlových listoch nachádzame a pokračoval: „List Rimanom je bez pochýb jedným z najdôležitejších textov kultúry všetkých čias, ktorý zostáva živým posolstvom pre živú Cirkev a ako taký ho kladiem v tento večer do vašich rúk. Nech sa toto písmo, ktoré vyšlo zo srdca apoštola stane základnou obživou pre vašu vieru, a nech vás privedie k väčšej a lepšej viere a tiež k uvažovaniu o vás samých, aby ste dospeli k „rozvážnej“ viere a zároveň aby ste žili túto vieru v praxi podľa pravdy Kristovho prikázania. Len tak sa viera, ktorú človek vyznáva stane „dôveryhodnou“ aj pre ostatných, ktorí tak nadobudnú presvedčenie zo svedectva skutkov. Nechajte Pavla, nech sa prihovára k vám, docentom a kresťanským študentom Ríma dneška a nech z vás urobí účastníkov tej skúsenosti, ktorú on sám prežil a ktorou je evanjelium Ježiša Krista, Božia moc na spásu každému, kto verí“ (Rim 1,16). – ls –