Štvrtkový kometnár Antona Ziolkovského: Obama prezidentom
Vážení poslucháči!
V januári sa prezidentského úradu v Spojených štátoch ujme Barack Obama. Voľba Afroameričana
je dôkazom, že úroveň demokratickej kultúry je v USA väčšia ako inde na svete. Obama
sa ešte v predvolebnej kampani stal miláčikom médií a všetkých možných menšín. Získal
si sympatie Európanov. O pár týždňov sa stane prezidentom v krajine, kde náboženstvo
hrá veľmi dôležitú úlohu. Aké postoje možno od neho očakávať?
Štyridsaťsedemročný
Barack Hussein Obama je synom černocha z Kene a bielej Američanky. Otec bol moslimom,
matka kresťanka. Vďaka týmto koreňom si od neho po voľbách veľa sľubujú tak kresťania,
ako aj moslimovia. Mimochodom, pred voľbami sa viedla v spoločnosti diskusia o jeho
príslušnosti k islamu. Ak by bol moslimom alebo sympatizoval s islamom, šance na zvolenie
by nemal. Obama je však kresťanom. Krst prijal v roku 1990 v jednom z kostolov v Chicagu.
Jeho cesta ku kresťanstvu sa však začala ešte počas štúdia na univerzite. Budúci americký
prezident bol dlhé roky členom spoločenstva trojičnej zjednotenej Kristovej cirkvi
v juhovýchodnej časti Chicaga. V ich kostole sa sobášil a tam boli pokrstené aj obe
jeho dcéry. Tento chrám navštevujú najmä černošskí veriaci. Na tomto mieste Obama
roky počúval z úst miestneho pastora teológiu oslobodenia, ktorej základom je snaha
oslobodiť amerických černochov z ekonomického, politického a náboženského útlaku.
Keď sa však v predvolebnej kampani dostali na verejnosť nahrávky, v ktorých Obamov
obľúbený kazateľ hovorí, že Amerika si za udalosti z jedenásteho septembra môže sama,
stal pre nádejného prezidenta veľkou príťažou. Preto koncom mája spolu s manželkou
trojičnú zjednotenú cirkev opustili.
Po úspešnej prezidentskej voľbe nasledovalo
aj blahoželanie zo strany Svätej Stolice. Jej hovorca vo vyhlásení povedal: „Všetci
prajeme novému prezidentovi, aby vedel odpovedať na očakávania a nádeje, ktoré sa
naňho obracajú, účinne poslúžil právu a spravodlivosti, nachádzal vhodné cesty na
podporu pokoja vo svete, chránil rozvoj a ľudskú dôstojnosť v rešpektovaní ľudských
a duchovných hodnôt. Veriaci sa modlia, aby nového prezidenta osvietil Boh a pomohol
mu v jeho veľkej zodpovednosti.“ Podľa médií krátko po voľbe, ešte 11. novembra, hovoril
Barack Obama telefonicky aj s pápežom, Benediktom XVI., aby sa mu poďakoval za blahoprajný
telegram. Budúci americký prezident má dostatok dôvodov, aby s Katolíckou cirkvou
intenzívne komunikoval. Počas prezidentovania Georga Busha sa vzťahy medzi Svätou
Stolicou a Spojenými štátmi výrazne posilnili. Hoci Katolícka cirkev nikdy nesúhlasila
s inváziou do Iraku, oceňovala Bushove principiálne postoje v otázkach ochrany ľudského
života. Dôkazom, že si Benedikt XVI. s prezidentom rozumie, bol aj priebeh jeho návštevy
v Spojených štátoch. Bush prišiel privítať pápeža na letisko osobne, čo zvyčajne nerobí.
Ďalším vážnym dôvodom pre Obamu na komunikáciu so Svätým Otcom je fakt, že v prezidentských
voľbách dostal väčšinu hlasov hispánskych katolíkov.Keďže Spojené štáty patria ku
svetovým lídrom, komunikácia je potrebná. Treba oceniť aj Obamov záujem o rozhovor
s pápežom. Z druhej strany sa môžeme na voľbu Američanov oprávnene dívať aj so sklamaním.
Napriek tomu, že Obama všade zdôrazňoval svoje príslušnosť ku kresťanom a jeho kampaň
dokonca sprevádzal modlitbový tím, ktorý mu údajne posielal esemesky s citátmi s Písma
na povzbudenie, zastáva právo žien na potrat, podporuje uznanie registrovaných partnerstiev
i výskum kmeňových buniek. Tento právnik s titulom z Harvardskej univerzity ako senátor
štátu Illinois štyrikrát pri hlasovaniach odoprel právo na život nenarodeným deťom.
Tieto Obamove diskriminačné postoje sú o to nepochopiteľnejšie, že ako zástupca afroameričanov
dobre vie, čo diskriminácia obnáša. Američania si zvolili liberálnejšieho prezidenta.
Jeho názory na bioetické otázky nie sú žiadnou novinkou. Ešte pred voľbami čelil paľbe
kritiky zo strany Jamesa Dobsona, významného predstaviteľa náboženskej pravice so
silným vplyvom na evanjelikálne skupiny, ktorých podpora nie je zanedbateľná. Dobson
ho obvinil z prekrúcania právd Biblie. Podľa neho vykladá právo na potrat ako súčasť
americkej ústavy. Vtedy ešte senátor Obama sa chcel niekoľkokrát s Dobsonom stretnúť,
ten ho však vždy odmietol. Pred dvoma rokmi hovoril verejne o vzťahu politiky a viery.
Tento prejav sa radí medzi najdôležitejšie za posledné desaťročia. Vážení poslucháči!
Barack Obama sa nie tak dávno nechal počuť, že je potrebné diskutovať o zmierení medzi
vierou a životom v pluralistickej spoločnosti. Takáto úvaha je určite legitímna. Obama
sa často štylizuje do polohy, že v bioetických otázkach nemá jasno. Až po jeho nástupe
do úradu sa ukáže, či sa takto len vyhýbal prezradeniu skutočných zámerov alebo ako
veriaci cez duchovný život a komunikáciu s cirkvami dospeje ku kresťanskému pohľadu.